Ako “neuveriteľne smutný a ťažký” zhodnotil premiér Andrej Babiš v novoročnom prejave rok 2020. Zároveň však poukázal na to, ako dobre ľudia dokázali situáciu po vypuknutí epidémie koronavírusu zvládať, ako sršali nápadmi a ochotou pomôcť druhým. Informoval o tom spravodajský server Novinky cz.
Babiš poukázal na to, že život, ktorý ľudia brali ako samozrejmý, až taký samozrejmý nie je. Museli sme obmedziť stretávanie, štát obmedzil časť podnikateľov, zavreli sa školy. “Je mi to ľúto a ospravedlňujem sa za to, ale museli sme voliť medzi zlým a horším riešením, a v tejto situácii museli ľudské životy a zdravie dostať prednosť. Ten rok bol jednoducho neskutočne smutný, ťažký a depresívny,” uviedol.
Dodal, že oveľa horšie ako s ekonomickými stratami, ktoré si podľa neho Česko môže dovoliť, sa vyrovnáva so stratami ľudskými. “Takmer každý už teraz vie o niekom, kto sa nakazil, či dokonca zomrel.”
Väčšinu prejavu zameral na pozitívne veci, ktoré kríza ukázala. Upozornil na nápady šiť rúška, organizovať dovoz nákupov pre seniorov, organizovať dištančnú výučbu. “Tí ľudia to robili jednoducho preto, lebo mali dobrý nápad a preto, lebo to chceli urobiť. A inšpirovali ďalších.”
Podľa neho si ľudia tiež začali viac vážiť dovtedy prehliadané povolania, napríklad predavačky a predavačov, ktorí “covid necovid trávili dlhé hodiny v obchodoch”, poštových doručovateľov, a predovšetkým lekárov a sestričky.
Ocenil aj zrýchlenie niektorých vecí vďaka kríze, ako príklad uviedol digitalizáciu. “Tam sme za pár mesiacov predviedli taký skok, ktorý by sme inokedy robili pár rokov. Takže si nerobím starosti, že by sa našej krajine nepodaril reštart ekonomiky,” dodal.
Pripomenul tiež, že nákazu sa nepodarilo skrotiť a rok 2021 začína neutešene. Avšak s vyhliadkou na zlepšenie, pretože sa už začalo s očkovaním.
Prejav zakončil výrokom boli sme pred covidom, budeme aj po ňom. Veta je parafrázou notoricky známeho výroku Františka Palackého: “Boli sme pred Rakúskom, budeme aj po ňom”, ktorý ilustruje sklamanie historika z vývoja v habsburskej monarchii, keď sa v 60. rokoch 19. storočia nevydala cestou väčšej autonómie pre jednotlivé národy.
