Iniciatíva Pre Dolinu bola úspešná, aj keď už asi Demänovskú dolinu nezachráni. Doposiaľ sa pod petíciu podpísalo vyše 68 tisíc ľudí, ktorým záleží na ochrane prírody. Občianske združenie Pre Dolinu odštartovalo petíciu za záchranu tohto unikátneho územia pred vyše mesiacom. Pomerne rýchlo získalo desaťtisíce podpisov, ale čo je dôležitejšie, zdvihlo zo stoličiek zástupcov štátnej správy. Okrem nákladiakov do Demänovskej doliny začali jazdiť aj vládne limuzíny.
O čo ide v tomto nerovnom súboji aktivistov s developermi a úradmi?
„Nemôžeme sme sa viac pozerať, ako si devastujeme cennú krajinu, unikátny jaskynný systém, ohrozujeme podzemné vody a hlukom neutíchajúcej premávky prehlušujeme zvuky prírody,“ zdôvodnil predseda združenia, speleológ a environmentalista Pavel Herich.
Z Demänovskej Doliny, mimoriadne cenného a vzácneho prírodného úkazu, ktorý nemá na Slovensku obdobu, sa totiž stáva betónové mesto. Aktivisti, ku ktorým sa postupne pripájali aj ďalšie organizácie a tiež občania, upozorňovali na veľmi závažné environmentálno-spoločenské problémy, ktoré sa dejú v tejto chránenej prírodnej oblasti, súčasti Národného parku Nízke Tatry.
Okrem tých megalomanských hotelov a chát, ktoré sú už vo výstavbe, sa pripravuje ďalšia výstavba na rozlohe 70 hektárov.
Iveta Niňajová z Asociácie prírodného turizmu považuje to, čo dnes vidíme v Demänovskej doline za neprijateľný stav. Nemá to nič spoločné s udržateľným cestovným ruchom v národnom parku. Holorubná ťažba, poľovnícke posedy, megalomanský rekreačný komplex bez akýchkoľvek limitov únosnosti – to sú absolútne nevhodné zásahy do prírody a rekreačnej oblasti, tobôž ak ide o oblasť vyhlásenú za chránenú. Demänovské jaskyne predstavujú náš najdlhší jaskynný systém. V kaňone Demänovky sa nachádza vyše 300 jaskýň s dĺžkou 80 kilometrov.
Petícia mala mimoriadne dobrú odozvu. Až takú, že sa do Doliny prišli pozrieť ministri a štátni tajomníci a o eldoráde, aké sa tam deje vo výstavbe, sa začali zaujímať médiá.
Aktivisti navrhli zastaviť výstavbu, prehodnotiť územný plán a najmä zredukovať ho, pokiaľ možno na súčasný, už aj tak nadhodnotený stav zástavby. Nuž a tiež nevyhnute riešiť kolabujúcu dopravu. Pretože tak ako je zvykom, investori a developeri na túto súčasť svojich zámerov myslia najmenej. Cez národný park v 5. stupni ochrany prechádza tisíce áut, tvoria sa zápchy, záchytné parkovisko neexistuje.
Na petíciu zareagoval aj štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Vladimír Ledecký. Vybral sa na prieskum priamo do doliny. A zistil, že je všetko v poriadku – posvätené úradmi, úradníkmi, pečiatkami. Všetky stavby majú právoplatné stavebné povolenia!
„Aktuálny stavebný boom v katastri obce sa uskutočňuje v súlade s územným plánom obce, platným v znení zmien a doplnkov č. 1 a č.2. Tento plán je však výsledkom legislatívneho procesu, ktorého súčasťou v každom stupni boli dotknuté orgány štátnej správy, samosprávy, priamo dotknuté právnické osoby, vrátane verejnosti a aj vlastníkov pozemkov, ktorými sú v lokalite katastra obce prevažne urbárske pozemkové spoločenstvá, ktoré kvôli príjmom uzatvárajú dlhodobé prenájmy za účelom trvalých záberov pre výstavbu, resp. za účelom využitia pozemkov nesúvisiacim s lesným hospodárením.
Celý proces bol verejný s právom podávať námietky a pripomienky a možnosťou byť súčasťou procesu. Kde boli vtedy aktivisti?“ pýta sa dnes starostka Ľubomíra Klepáčová. V kresle sedí od roku 2018.
„Po podrobnej analýze, zistení skutkového stavu so zastavanosťou územia obce, sme už na jar 2019 začali obstarávanie nového územného plánu,“ povedala pre TASR. „Základom tohto územného plánu je redukcia a vynechanie lokalít, ktoré nie sú potrebné pre výstavbu a sú priam nevhodné pre ochranu životného prostredia a krajiny. Takýmto spôsobom by sme dokázali ochrániť cca 40 percent územia pred ďalšou plánovanou výstavbou.
Samotné obstarávanie územného plánu sa však nedá urobiť za týždeň, pretože ide o zdĺhavý proces,” bráni sa starostka malej obce. Do volieb išla s plánom redukcie výstavby a riešenia dopravy.
.Štátny tajomník Ledecký sa na tvári miesta presvedčil, ako sa dá devastovať národný park. Priznal, že podobné problémy majú aj iné chránené lokality, napríklad Vysoké Tatry alebo Muránska planina.
,,Napriek môjmu názoru, že kompetencie majú ísť do regiónov, by sme v prípade týchto chránených území mali urobiť presný opak a posilniť kompetencie štátu. O takýchto závažných zásahoch by nemal rozhodovať miestny úradník, ale centrálne orgány, pretože ide o dedičstvo našich otcov. Hotel vieme postaviť kedykoľvek, no prírode potrvá desaťročia a storočia, kým sa dá do poriadku,” skonštatoval štátny tajomník pre TASR.
Naozaj je obec, ktorá má 314 obyvateľov a šesť zamestnancov obecného úradu dostatočne kompetenčne a personálne silná na to, aby odolávala tlaku veľkých investorov? Iste nie.
Iniciátor petície a predseda Občianskeho združenia pre dolinu Pavel Herich však priznáva, že aspoň v koncepcii dopravy sa pomerne obec a aktivisti zhodnú a majú predstavu, ako by to mohlo fungovať. ,,Ukazuje sa, že viacero strán, od majiteľov pozemkov, cez obec samotnú, má záujem takýmto smerom ísť. Bude však dôležité, s akým dôrazom sa urobia tieto konkrétne opatrenia,” dodáva.
Problém je najmä s presúvaním sa tzv. „pendlerov“, ktorí dochádzajú do lyžiarskych stredísk z okolitých obcí v podhorí. Treba riešiť kyvadlovú dopravu, skibusy.
“Aby sme získali väčšiu silu a podporu pri riešení, zapojili sme do procesu aj celý región Liptov. Keďže prevádzkovatelia ubytovacích zariadení pôsobiacich v obci majú dostatok parkovacích miest pre svojich klientov, chce to nastavenie takého nosného systému, ktorý by ich odbremenil od používania áut na prepravu dolinou. Malo by to byť riešenie, do ktorého by sa mala angažovať nielen obec či subjekty cestovného ruchu, ale aj štát – veď Demänovská Dolina i samotná Jasná sú miestom, ktorými sa rád chváli. A tu vidíme veľký priestor na realizáciu a konkrétnu pomoc aj od tých, ktorí to dnes zatiaľ len deklarujú,” informovali TASR poslanci obecného zastupiteľstva.
Obec sa vraj nebráni konštruktívnym riešeniam – či už zo strany aktivistov alebo orgánov štátnej správy.
Petíciu na záchranu doliny možno podpisovať naďalej.
„Dolina predstavuje veľkú traumu z ľudskej necitlivosti a bezohľadnosti, no nemusí to tak ostať, ak si navzájom pomôžeme. Demänovská dolina má šancu na zmenu. Nesmieme ju obetovať, pretože inú nemáme. Demänovská dolina je miestom kultúry, miestom vzácnej prírody a pamäti národa. Nikto z nás nemá právo si ju brať pre seba, ona patrí všetkým,“ apelujú na starostku iniciátori výzvy na záchranu Demänovskej doliny.
