Poslanci Národnej rady (NR) SR strávili počas aktuálneho volebného obdobia v pléne doteraz 68 dní v rámci 19 schôdzí. Od septembra sa konalo deväť schôdzí, z toho šesť bolo mimoriadnych. Najbližšia riadna schôdza je naplánovaná na 26. januára 2021. V nasledujúcom roku je v harmonograme plánovaných sedem riadnych schôdzí, ktoré tvorí 81 rokovacích dní.
Najdlhšie trvala posledná schôdza na prelome novembra a decembra, a to 12 dní. Poslanci počas nej zvolili nového generálneho prokurátora a tiež schválili rozpočet na ďalší rok. Diskusia k zákonu roka trvala s prestávkami niekoľko dní.
Schôdzu v závere prerušili, pretože koalícia pre karanténu viacerých zákonodarcov nemala dostatok hlasov na schválenie ústavnej novely zákona o bezpečnosti štátu. Na zmeny v ústavnom zákone totiž treba 90 hlasov. Koalícia ani na druhý raz nemala dostatok poslancov, preto hlasovanie o novele, ktorá má umožniť opätovné predlžovanie núdzového stavu o 40 dní, preložili na najbližšiu schôdzu.
Poslanci prerušili aj 16. schôdzu na konci októbra, a to pre hromadné testovanie na ochorenie COVID-19. Po tom, ako bol predseda ĽSNS Marian Kotleba pozitívne testovaný na toto ochorenie, sa nechala otestovať aj väčšina zákonodarcov.
Medzi najdlhšie trvajúce schôdze patrila i aprílová schôdza, v jej úvode sa pred poslancov postavil premiér Igor Matovič (OĽANO) a požiadal o dôveru. Predložil snemovni programové vyhlásenie vlády. Poslanci o ňom rokovali zhruba päť dní. Do diskusie sa prihlásilo viac ako 70 rečníkov, niektorí napokon nevystúpili. Okrem poslancov v pléne rečnili aj niektorí ministri a vedenie parlamentu.
Harmonogram schôdzí na rok 2020 schválilo poslanecké grémium počas roka. Schôdze v ňom boli naplánované od apríla. Prvá schôdza NR SR po voľbách, teda ustanovujúca, sa však konala už koncom marca. Poslanci na nej skladali sľub, volili vedenie parlamentu, ako aj členov a predsedov výborov. Rokovania počas roka tvorili najmä mimoriadne schôdze, týkali sa zväčša vládnych noviel v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. Plénum o nich rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní.
Od leta sa konalo šesť mimoriadnych schôdzí. Z toho tri iniciovala opozícia. Smer-SD chcel, aby vláda predložila plán obnovy, ako aj plán riešenia dosahov koronakrízy. Na poslednej navrhoval zas referendum o predčasných voľbách. Ani pri jednej však plénum neschválilo program.
Počas roka premiér čelil aj svojmu prvému odvolávaniu v NR SR, a to na mimoriadnej schôdzi koncom júla. Diskusia k návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády trvala okolo 15 hodín. Opozícia podala návrh po medializovaní kauzy jeho diplomovej práce. Odvolávanie nebolo úspešné, premiér ostal vo funkcii.
