Očakávanie, že štát preplatí stratu ziskov, je naivné, hovorí Harbuľák

0
Na snímke prezident Zväzu cestovného ruchu generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) Marek Harbuľák. Foto: TASR

Koronakríza a s tým spojené opatrenia azda najviac postihli gastroprevádzky  a cestovný ruch. Zmätok v opatreniach,  príkazy a zákazy zo dňa na deň pripravili majiteľov reštaurácií o zisky, aj financie, za ktoré nakúpili tovar a nemohli ho využiť.  Nahnevaní majitelia sa združujú  a  žiadajú kompenzácie. Zatiaľ s malými úspechmi.  Pred ďalším zatvorením prevádzok sme sa zhovárali s Marekom Harbuľákom, generálnym manažérom   Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska.

V ostatnom období vystupujú v médiách nespokojní  majitelia reštaurácií,  sťažujúci sa na nedostatočnú alebo žiadnu  pomoc zo strany štátu, ktorý by mal kompenzovať ich straty.  Ako to vnímate?

Pravda je, že gastro prevádzky spolu s ďalšími službami cestovného ruchu, patria medzi najviac postihnuté odvetvie pandémiou ochorenia COVID-19. A je aj pravda, že niektoré schémy pomoci boli schválené a prijaté neskôr ako sa očakávalo, v  preplácaní nájmov, resp. v niektorých prípadoch dochádzalo k omeškaniu platieb, v rozšírenej Prvej pomoci+.

Viacerí boli dosť nahnevaní, pokiaľ išlo výšku tej pomoci…

Jasné, ale  očakávať, že štát preplatí všetky tržby, vrátane zisku, to naozaj nie je namieste. Také niečo sa nedeje ani v iných európskych krajinách.

Mohla však vláda svoje nariadenia aspoň avizovať, aby sa majitelia vopred pripravili.  Straty súvisia aj s objednaným a nevyužitým tovarom, či nie?

Tak to v  každom prípade. Veľmi by sme uvítali, keby  pri ohlasovaní reštrikcií či iných obmedzení, ktoré budú znamenať pokles tržieb a zatvorenie prevádzok, vláda zároveň s týmito opatreniami predstavila aj konkrétne návrhy na ich kompenzáciu.

Máte informácie o koľko percent sa znížil príjem reštaurácií – približne  za ostatné obdobie, kedy museli byť zatvorené?

Pri porovnávaní tržieb zo systému e-kasa v novembri poklesli tržby približne o 70 percent.

Prečo sa nedarí práve tomuto segmentu pomôcť?

To je otázka skôr na vládu. My sa však nazdávame, že vláda sa na dosah koronakrízy pozerá z makro pohľadu. Dostatočne nevníma efekty na najviac postihnuté sektory. Pomoc vidí v plošných riešeniach. To však v žiadnom prípade nemôže byť postačujúce pre sektor, ktorý čelí podstatne väčším obmedzeniam a poklesom tržieb ako napríklad  priemysel alebo  obchod.

Nedávno vzniklo viacero iniciatív z oblasti gastro, ktoré sa snažia informovať o problémoch a komunikovať so štátom. Prečo? Majú pocit, že ich nedostatočne zastupujete?

My sme na problémy, ktoré sa začali prejavovať už koncom februára bezprostredne poukazovali. Ešte skôr ako boli prijaté prvé opatrenia, sme predchádzajúcej vláde navrhovali prijatie konkrétnych opatrení. Tie sme predstavili a komunikovali aj novej vláde. A neboli to len opatrenia, ktoré sme navrhovali či pripomienkovali. Hľadali sme aj iné riešenia, ktoré by pomohli znížiť náklady alebo zmiernili negatívny dosah a pomohli podnikateľom v gastro a v iných službách cestovného ruchu.

Aké riešenia ste navrhovali?

Spoločne s potravinármi sme vytvorili podmienky pre presúvanie zamestnancov, podporili sme iniciatívu a projekt pivárov, v ktorom si ľudia mohli zakúpiť voucher na budúcu konzumáciu vo svojom obľúbenom pube či reštaurácii.

Žiadali sme vytvoriť plán otvárania prevádzok, čo sa nakoniec aj stalo.  

Žiadali sme upraviť podmienky pre čerpanie nástrojov pomoci a ich predĺženie. Stalo sa. 

V médiách však dostávali priestor nespokojní majitelia reštaurácií..

My sme za nich komunikovali priamo s predstaviteľmi rezortov, v ktorých kompetencii bolo naše návrhy riešiť. A takmer každý týždeň sme prezentovali aj médiám naše požiadavky, tlačovými konferenciami, tlačovými správami, rozhovormi.

Naša asociácia aktívne rieši a pomáha nielen gastro sektoru, ale aj hoteliérom od samotného začiatku pandémie. Ak sa pozriem na obsah iniciatív, tak takmer so všetkými sa v obsahu a požiadavkách zhodneme.

Tak prečo vznikajú iniciatívy?

Ale veď aj  naša asociácia je ich súčasťou. Aj sme uvítali, keď sme na základe podnetu Slovenského združenia výrobcov piva a sladu spolu s ďalšími profesijnými organizáciami a združeniami, vytvorili spoločnú platformu StáleMámeChuť. Cieľom je práve spájať a spoločne presadzovať požiadavky.

V utorok 15.12. ministerstvo dopravy atď …. predstavilo pomoc pre cestovný ruch.  Bude to zamerané aj na gastro?

Áno, gastro prevádzky spadajú pod túto schému, teda môžu žiadať o kompenzáciu fixných nákladov v rámci tejto schémy pomoci.

Otvorená sezóna na zjazdovkách zrejme pomôže niektorým hotelom. Ale čo tie ostatné?

To, že lyžiarske strediská môžu fungovať, ešte automaticky neznamená, že hotely budú plné a budú – ako sa hovorí . za vodou. Ani zďaleka nie. Momentálne nie sú otvorené všetky lyžiarske strediská, ale aj v tých, ktoré už svoju sezónu začali, necítiť nával lyžiarov. A väčšiu časť z nich tvoria domáci, resp. lyžiari z blízkeho okolia, ktorí nevyužívajú služby hotelov či penziónov. Situácia je však horšia v mestských hoteloch. Tieto hotely budú ešte dlho potrebovať aktívnu pomoc štátu.

Oblasť cestovného ruchu je na bode mrazu v celej Európe. Ako sa iné štáty starajú o svojich podnikateľov v cestovnom ruchu?

Každá krajina k tomu pristupuje inak. Je to prirodzené, pretože v každej krajine je význam a postavenie cestovného ruchu iné v rámci štruktúry hospodárstva tej ktorej krajiny. Naše skúsenosti hovoria, že v niektorých krajinách bola pomoc poskytnutá rýchlejšie. Zároveň však treba dodať, že tieto krajiny sa do značnej miery poučili z poslednej hospodárskej krízy a začali si vytvárať zdroje a mechanizmy pre prípadnú ďalšiu krízu. Konkrétne Nemecko či Rakúsko. Tieto krajiny prakticky v momente, kedy sa kríza objavila, začali poskytovať peniaze a pomoc postihnutým podnikateľom a zamestnávateľom. U nás sme nič také vytvorené nemali.

Je pravda, že u nás mnohí majitelia reštaurácií personálu ponúkajú nízke platy, lebo si všetci predsa zarobia na sprepitnom. Je to najväčší problém kompenzácií, ako sa ako tom vyjadril premiér?

Takto:  značná časť personálu v gastro prevádzkach je nekvalifikovaná, či s nízkou kvalifikáciou. V takých prípadoch, a nie je to len prípad gastro sektora, sú prirodzene platy nižšie. V posledných dvoch rokoch však priemerná mzda v gastro sektore medziročne rástla dvojciferným číslom. Teda platy rástli, boli na to vytvorené podmienky. V takmer každej európskej krajine sú mzdy v gastro pod národným priemerom. Slovensko nie je výnimkou. Zároveň je potrebné povedať, že historicky a dlhodobo tzv. sprepitné tvorilo časť príjmu zamestnancov. Ale je tiež potrebné povedať, že miera sprepitného s nástupom platieb kartami výrazne klesla.

Mohli by ste pre segment dohodnúť aspoň platby za prenájom, keďže nik dnes za výdaj z okienka nezarobí dostatočne, aby mohol platiť aj ľudí aj energie a prenájom miesta?

To už platí. Parlament pred dvomi týždňami schválil novelu zákona, ktorú predložilo ministerstvo hospodárstva. Táto novela umožnila vydanie novej výzvy, ktorá bola 16. decembra, zverejnená. Takže reštaurácie, ale aj iné podniky, môžu podávať žiadosti. Bohužiaľ, stále je to podmienené dohodou s prenajímateľom.

Máte ďalšie návrhy, ktoré by mohli pomôcť tomuto segmentu hospodárstva?

Samozrejme, už sme ju aj predstavili verejnosti. Požadujeme   100 percentnú náhradu mzdy bez zbytočnej byrokracie! Ďalej štátne záruky za úvery pre gastro prevádzky. Taktiež podporu nájomného bez spoluúčasti prenajímateľa, priamu finančnú podpou konzumácie v gastro podnikoch. Predovšetkým  tiež jasné podmienky pre opätovné otvorenie prevádzok. A potom by bolo vhodné aj dlhodobé zníženie DPH na stravovacie služby na 10 percent.

- Reklama -