Prvou európskou krajinou zasiahnutou novým druhom koronavírusu (SARS-CoV-2) bolo Taliansko; v prvej vlne sa situácia dramaticky vyvíjala aj v Španielsku. Dnes má spomedzi európskych krajín najvyšší počet prípadov Francúzsko a celosvetovo je na 5. mieste, na 7. mieste je Británia, nasledujú Taliansko (8.) a Španielsko (9.).
TASR prináša chronológiu udalostí spojených so šírením nového koronavírusu v týchto štyroch najviac zasiahnutých európskych krajinách.
FRANCÚZSKO
S cca 2,4 miliónmi prípadov a vyše 59.000 obeťami je Francúzsko najviac zasiahnuté pandémiou spomedzi európskych štátov. Počet nových prípadov koncom októbra dramaticky vzrástol nad 50.000 denne (6. novembra rekordných 60.486 nových prípadov).
15. februára – Francúzsko informovalo o prvom prípade úmrtia spôsobeného novým typom koronavírusu mimo Ázie. V Paríži podľahol ochoreniu 80-ročný čínsky turista.
26. februára – 60-ročný pacient infikovaný novým koronavírusom zomrel v parížskej nemocnici. Išlo o prvú francúzsku obeť ochorenia COVID-19.
13. marca – Francúzska vláda zakázala zhromaždenia za účasti viac ako 100 ľudí. Prezident republiky Emmanuel Macron navrhol zvýšenú kontrolu hraníc EÚ. Francúzske úrady zatvorili v dôsledku koronavírusovej pandémie Eiffelovu vežu.
24. marca – V krajine začal platiť stav zdravotnej núdze. Nový núdzový režim obmedzil Francúzom voľnosť pohybu, zhromažďovanie i podnikanie vo sfére obchodu.
26. marca – Šesť žalôb bolo podaných vo Francúzsku proti vláde za to, že nekonala dostatočne rýchlo pri zastavení šírenia koronavírusu.
2. mája – Vláda navrhla predĺžiť stav zdravotnej núdze v krajine až do 24. júla.
5. mája – Prvý známy prípad choroby COVID-19 vo Francúzsku bol už v decembri 2019. Pacient, ktorému 27. decembra 2019 v nemocnici neďaleko Paríža diagnostikovali zápal pľúc a medzitým vyzdravel, mal v skutočnosti ochorenie COVID-19 spôsobené koronavírusom SARS-CoV-2. To znamená, že vírus sa dostal do Európy o takmer mesiac skôr než sa pôvodne predpokladalo.
11. mája – Francúzsko začalo s postupným uvoľňovaním prísnych opatrení.
2. júna – V krajine po vyše dvoch mesiacoch znovu otvorili reštaurácie, kaviarne i bary.
25. júna – Francúzsko oznámilo spustenie “rozsiahleho” testovania na koronavírus v snahe identifikovať “spiace” ohniská nákazy.
28. augusta – V Paríži a na jeho vnútorných predmestiach vstúpila do platnosti povinnosť nosiť tvárové rúška. Vzťahovala sa aj na cyklistov, motorkárov a používateľov kolobežiek, ktorí mali výnimku.
6. októbra – V Paríži vstúpil do platnosti najvyšší stav pohotovosti počas pandémie koronavírusu. V ďalších štyroch mestách – Lyon, Lille, Grenoble a Saint Étienne – sa tak stalo 10.októbra.
17. októbra – V boji proti šíreniu nového druhu koronavírusu vyhlásili vo Francúzsku opätovne stav zdravotnej núdze.
24. októbra – Prezident Emmanuel Macron povedal, že krajina bude bojovať s koronavírusovou pandémiou ešte najmenej do polovice budúceho roka.
1. decembra – Počas apríla až júna 2021 plánuje Francúzsko spustiť rozsiahle očkovanie novou vakcínou proti koronavírusu SARS-CoV-2. Najskôr budú začiatkom roku zaočkované najrizikovejšie a najohrozenejšie skupiny ľudí.
15. decembra – V krajine sa mierne uvoľnili prísne koronavírusové obmedzenia. Ľudia môžu odísť z domu z akéhokoľvek dôvodu, a nielen z určitých dôvodov, ako to bolo v prípade najnovšieho lock-downu, ktorý platil od októbra.
SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO
Dosiaľ sa v krajine vyskytlo cca 1,9 milióna prípadov nákazy novým koronavírusom so 65.000 obeťami. Počas prvej vlny v marci a prvej polovici apríla pribudlo denne okolo 5000 prípadov. V istom čase bola v počte obetí Británia druhou najviac zasiahnutou krajinou na svete po USA. V druhej vlne od polovice októbra počty nových prípadov narástli na viac než 20.000 za deň. Po prechodnom poklese tieto čísla dosahujú v Británii aj dnes.
5. marca – Spojené kráľovstvo oznámilo prvé úmrtie v dôsledku koronavírusu SARS-CoV-2.
23. marca – Britská vláda nariadila obmedzenie pohybu osôb na obdobie troch týždňov s cieľom zabrániť šíreniu nového koronavírusu.
25. marca – Britského princa Charlesa testovali pozitívne na prítomnosť nového koronavírusu. Mal mierne príznaky ochorenia.
27. marca – Britského premiéra Borisa Johnsona testovali pozitívne na prítomnosť nového koronavírusu.
5. apríla – Britská kráľovná Alžbeta II. v mimoriadnom televíznom prejave vyzvala občanov Veľkej Británie a Spoločenstva národov (Commonwealth), aby v boji proti koronavírusovej pandémii “zostali jednotní a odhodlaní”.
6. apríla – Britského premiéra Borisa Johnsona previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti po tom, ako sa jeho zdravotný stav zhoršil. Hospitalizovaný bol týždeň.
23. apríla – Británia začala na ľuďoch klinicky testovať novú vakcínu na koronavírus SARS-CoV-2, ktorú vyvinuli vedci z Oxfordskej univerzity.
5. júna – So 40.261 úmrtiami sa Spojené kráľovstvo stalo druhou krajinou, kde bol počet obetí pandémie vyšší ako 40.000. Celosvetovo najviac úmrtí, takmer 110.000, zaznamenali v USA.
Britská vláda sa rozhodla zaviesť povinné nosenie rúšok v nemocniciach, odmietla však výzvy lekárov, aby táto povinnosť platila aj v obchodoch a ďalších verejných priestoroch.
15. októbra – Vedci z Oxfordskej univerzity v Británii vyvinuli antigénové rýchlotesty na koronavírus, ktoré výsledky ukážu do piatich minút.
5. novembra – V Anglicku vstúpil do platnosti platí čiastočný lock-down s rozsiahlymi obmedzeniami týkajúcimi sa najmä spoločenských aktivít a s platnosťou do 2. decembra.
6. novembra – V Liverpoole sa v začalo celoplošné testovanie obyvateľstva.
30. novembra – Bolo oznámené, že ľudia žijúci v Británii, ktorí sa odmietnu dať zaočkovať voči novému druhu koronavírusu, môžu v budúcnosti čeliť obmedzeniam v bežnom živote: reštaurácie, bary, kiná či športové strediská im nemusia umožniť vstup do svojich priestorov.
8. decembra – Margaret Keenanová, 90-ročná britská seniorka, sa stala prvou osobou na svete, ktorá dostala vakcínu proti koronavírusu od spoločností Pfizer a BioNTech. Británia je prvou západnou krajinou, ktorá v rámci boja proti pandémii začala s rozsiahlym očkovaním svojej populácie.
TALIANSKO
V Taliansku prvá vlna vrcholila v druhej polovici marca, počas druhej vlny v novembri to bolo 30.000-40.000 prípadov denne. V najhorších fázach prvej i druhej vlny v krajine zomrelo denne 700-1000 pacientov. Počet nakazených dosiahol doteraz takmer 1,9 milióna ľudí a počet obetí sa blíži k číslu 66.000.
1. januára – Vláda vyhlásila v súvislosti s novým koronavírusom núdzový stav po tom, ako v Ríme potvrdili dva prípady ochorenia.
22. februára – V severotalianskom meste Padova zomrel 78-ročný pacient infikovaný novým koronavírusom. Išlo o prvú taliansku obeť tohto ochorenia
29. februára – Počet nakazených novým koronavírusom v Taliansku prekročil 1000 a počet úmrtí stúpol v priebehu týždňa na 29.
9. marca – Taliansky premiér Giuseppe Conte oznámil, že obmedzenia platné v Lombardsku, zavedené v súvislosti so šírením koronavírusu, sa rozšíria na celú krajinu.
11. marca – V Taliansku zatvorili všetky obchody okrem potravín a lekární.
21. marca – Vláda nariadila zatvorenie všetkých podnikov v krajine, ktorých výroba nebolo nevyhnutná, aby zastavila šírenie nového koronavírusu.
20. apríla – V Taliansku klesol po prvý raz od začiatku pandémie celkový počet osôb nakazených novým koronavírusom.
4. mája – V krajine sa po dvoch mesiacoch celoštátnej domácej karantény obnovil rušnejší život. Do práce sa mohlo vrátiť 4,4 milióna Talianov a obmedzenia pohybu sa zmiernili. Taliansko bolo prvou západnou demokratickou krajinou, ktorá sa v snahe zastaviť šírenie nového koronavírusu uzavrela.
7. októbra – Vláda rozhodla o zavedení povinného nosenia tvárových rúšok vo vonkajších priestoroch. Toto nariadenie, ktoré je súčasťou opatrení proti šíreniu nového koronavírusu, schválil kabinet spolu s predĺžením núdzového stavu do 31. januára 2021.
4. novembra – Premiér Conte podpísal vládny dekrét o zavedení celoštátneho nočného zákazu vychádzania s cieľom spomaliť šírenie koronavírusu SARS-CoV-2.
ŠPANIELSKO
Španielsko je krajinou, kde počas prvej vlny na prelome marca a apríla zomieralo denne viac ľudí než v druhej vlne. Počty obetí dosahovali 700-1000 pacientov denne, v druhej novembrovej vlne sa pohybovali medzi 300-500 obeťami za deň.
13. februára – Prvý pacient v regióne Valencia zomrel v dôsledku nákazy novým koronavírusom.
15. marca – V Španielsku začal platiť núdzový stav. Týkal sa aj zákazu vychádzania s výnimkou chodenia do zamestnania alebo nakupovania základných zásob.
22. marca – Konferenčné centrum v Madride sa zmenilo na poľnú nemocnicu pre pacientov nakazených koronavírusom. Celkovo v nej bolo až 5500 nemocničných lôžok. Išlo o najväčšie takéto zariadenie v Európe.
30. marca – Španielsko sa po Taliansku stalo druhou najviac zasiahnutou krajinou v Európe, keď dovtedy zaznamenalo 85.199 potvrdených prípadov nákazy a 7424 úmrtí.
31. marca – V Španielsku vstúpili do platnosti tvrdšie opatrenia v boji proti pandémii. Týkali sa sprísnenia obmedzení voľného pohybu ľudí. Všetci zamestnanci firiem, ktoré nepatrili medzi základné vo fungovaní hospodárstva, museli zostať do 9. apríla doma.
10. apríla – Španielsky parlament predĺžil núdzový stav, ktorý v krajine platil od 15. marca, do 26. apríla.
27. apríla – Španielsko spustilo rozsiahle niekoľkotýždňové testovanie ľudí na protilátky proti novému koronavírusu.
2. mája – Španielsko zaviedlo povinnosť nosiť v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy ochranné rúška.
27. mája – V Španielsku sa začal desaťdňový štátny smútok za obete koronavírusu. Pandémia nového koronavírusu si v Španielsku dovtedy vyžiadala 27.117 obetí.
3. júna – Poslanci španielskeho parlamentu odhlasovali predĺženie núdzového stavu do 21. júna.
21. júna – V Španielsku prestal platiť núdzový stav. Krajinu mohli opäť navštíviť turisti z krajín schengenského priestoru. Začalo platiť nariadenie o povinnom nosení ochranných rúšok.
6. júla – Španielsko si oficiálnou ceremóniou v kráľovskom paláci v Madride uctilo obete koronavírusovej pandémie. Na podujatí sa zúčastnili kráľ Filip VI. s kráľovnou Letiziou, členovia vlády, predstavitelia Európskej únie, Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) aj príbuzní obetí.
14. augusta – V Španielsku zaviedli zákaz fajčenia na uliciach a zavreli nočné kluby a podniky na celom území krajiny.
28. augusta – Španielska vláda oznámila, že deti od šesť rokov budú musieť mať v školách na tvárach po celý čas rúška.
7. septembra – Španielsko ako prvá európska krajina prekonala hranicu pol milióna ľudí nakazených novým koronavírusom.
2. októbra – Španielska vláda zaviedla v Madride čiastočný lock-down na 14 dní.
24. októbra – Madrid zaviedol nočný zákaz vychádzania v čase, keď tam skončil dvojtýždňový lock-down.
4. decembra – Premiér Pedro Sánchez oznámil, že do konca júna 2021 chce Španielsko zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 najmenej tretinu zo svojich 47 miliónov obyvateľov. S očkovaním sa začne už v januári 2021.
