Azerbajdžanskí vojaci vstúpili do prvého okresu odovzdaného Arménmi

0
Etnickí Arménci stoja s batožinou po ich návrate späť do azerbajdžanského mesta Stepanakert, v samozvanom regióne Náhorný Karabach. Foto: TASR/AP

Azerbajdžan v piatok oznámil, že jeho vojaci vstúpili do okresu Agdam, ktorý susedí s Náhorným Karabachom a ktorý po 27 rokoch vrátili arménski separatisti na základe Ruskom sprostredkovanej dohody o prímerí ukončujúcej šesťtýždňový brutálny konflikt v danom regióne. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Agdam je jedným z troch okresov, ktoré majú etnickí Arméni odstúpiť Azerbajdžanu. Ďalšími sú Kalbadžar (25. novembra) a Lačin (do 1. decembra).

Azerbajdžanské jednotky vstúpili do Agdamu iba deň po tom, ako z neho odišli kolóny arménskych vojakov a tankov.

Odovzdanie územia sa malo začať už v nedeľu, ale azerbajdžanský prezident Ilham Alijev tento konečný termín odložil o týždeň z “humanitárnych” dôvodov; obyvatelia totiž začali húfne utekať zo svojich domov a ničiť svoj majetok.

Väčšina územia okresu Agdam bola pod kontrolou arménskych separatistov od roku 1993. Pred prvým konfliktom tam žilo zhruba 130 000 ľudí – väčšinou etnických Azerbajdžancov, ktorí boli neskôr vyhnaní zo svojich domovov.

Prudké boje medzi azerbajdžanskými silami a arménskymi separatistami v Náhornom Karabachu vypukli koncom septembra a vyžiadali si tisíce mŕtvych a omnoho viac vysídlených.

Títo dlhodobo znepriatelení postsovietski rivali sa minulý týždeň zhodli na podpísaní prímeria, pričom súčasťou dohody je vyslanie ruských mierových jednotiek do Náhorného Karabachu a odstúpenie časti územia tohto regiónu Azerbajdžanu.

Separatisti v Náhornom Karabachu a niekoľkých okolitých okresoch vyhlásili po prvej vojne v 90. rokoch, s bilanciou približne 30 000 mŕtvych, nezávislosť Náhornokarabašskej republiky, ktorú však neuznáva žiadny člen OSN vrátane Arménska.

Arménsko má vrátiť 15-20 percent územia Náhorného Karabachu, ktoré nedávno dobyl Azerbajdžan, vrátane historického mesta Šuša.

Dohodu o úplnom ukončení bojov v Náhornom Karabachu podpísali 9. novembra v Moskve arménsky premiér Nikol Pašinjan, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a ruský prezident Vladimir Putin ako líder regionálnej mocnosti.

Pašinjan sa minulý týždeň vyjadril, že nemal inú možnosť, než dohodu podpísať. Podľa vlastných slov berie za toto rozhodnutie zodpovednosť; odstúpiť z funkcie však odmieta. Bezprostredne po podpísaní dohody protestovali v centre arménskej metropoly Jerevan tisíce demonštrantov a žiadali premiérovu rezignáciu.

- Reklama -