Ešte mestá a obce nedostali žiadne peniaze za dvojkolové plošné testovanie a už od nich vláda chce zabezpečiť ďalšie kolá. A to v čase, keď sa trápia s rozpočtami na budúci rok, upozorňuje na aktuálne problémy samosprávy ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák. A čo hovorí na návrh ministra obrany Jaroslava Naďa na jednotnú cenu preplatenia jedného otestovaného? Je to o miere poznania reality, hodnotí Kaliňák.
Koľko stálo obce, samosprávy združené v ZMOS dve kolá testovania na COVID-19? Časť nákladov museli znášať samy.
Nedisponujeme komplexným prehľadom výdavkov samospráv. Môžeme však konštatovať, že prvé kolo stálo v Košiciach jeden milión eur a v obciach s 2 000 obyvateľmi okolo 4 000 eur, samozrejme, čísla sa líšia od počtu testovaných, od toho, koľko ochranných pomôcok zabezpečil štát a koľko ich museli dokúpiť samosprávy a tiež sa líšia od počtu odberných miest.
Čo bolo pre ne najťažšie v tom čase?
V prvom rade to bol časový stres, keď bolo zrejmé, že práve samosprávy museli napriek súčinnosti zobrať do svojich rúk takmer celé prípravy od zabezpečenia technickej stránky a informovania obyvateľov až po zháňanie zdravotníckeho personálu, lebo v mnohých samosprávach to boli práve starostovia a primátori, kto zháňal a prehováral domácich obyvateľov, aby s tým pomohli.
Ako sa vám počúvali slová na adresu primátora jedného krajského mesta od premiéra, že ak nedokáže takúto akciu zabezpečiť, nemal by byť vo funkcii?
Je to politické vyjadrenie, ktoré nemáme dôvod komentovať vzhľadom na to, že samospráve verí približne také percento obyvateľov, aké nedôveruje parlamentu ani vláde. A keďže komunálu veria ľudia, najlepšie vedia, čo všetko pre nich robia richtári, poslanci, zamestnanci mestských a obecných úradov.
Uhradil štát mestám náklady? Do akej miery?
Samosprávy doposiaľ nedostali financie a to napriek tomu, že v zmysle uznesenia vlády, ktoré sa opieralo o konkrétny ústavný zákon, poskytli maximálnu súčinnosť, a pritom práve spomínaný zákon jasne hovorí o tom, že „obce a vyššie územné celky sú pri plnení úloh podľa tohto ústavného zákona financované formou štátnych dotácií“. Práve preto nevidíme ani dôvod viesť polemiku, ale očakávame, že štát bude rešpektovať literu ústavného zákona a v plnom rozsahu uhradí všetky oprávnené výdavky miest a obcí, ktoré súviseli so zabezpečením úlohy.
Testovanie sa však nekončí, vláda plánuje nakúpiť milióny ďalších antigénových testov a testovanie bude pokračovať. Potom, čo nevyšiel plán na komunitné testovanie, organizácia zase padá na samosprávy. Ako to hodnotíte?
Je to rozhodnutie vlády, pri ktorom musíme konštatovať, že aj po skúsenostiach s finančnou nedisciplínou a koncom roka, keď sa mestá a obce pripravujú na rozpočet pre budúci rok a musia mať uzavreté hospodárenie v tomto roku, je nielen prioritné, aby štát čo najskôr uhradil výdavky za súčinnosť na plnení úlohy, ale zároveň, aby preddavkovo zaslal financie samospráv, s ktorými plánuje realizovať ďalšie kolá testovania.
Niektoré menšie obce môžu mať s plošným testovaním finančné problémy. Koľko je takých?
Evidujeme viacero obcí, ktoré preukázateľne argumentujú, že sú nad jednopercentnou úrovňou, ale disponujú dôkazmi, že pozitívne testovaní boli aj obyvatelia z iných samospráv, ktorí si práve u nich dali urobiť testy. Preto ide o skutočne silný argument, ktorý mimochodom poukazuje aj na veľkú chybu, ktorá sa stala už počas pilotného testovania. Tou bolo, že testovanie sa nespájalo s trasovaním a bolo umožnené úplne cudzím ľuďom, aby sa išli testovať do inej samosprávy, a tak skreslili dáta, ktoré sme potrebovali poznať v členení podľa komunít a samospráv, a nie globálne číslo, s ktorým sa dá iba veľmi ťažko pracovať.
Minister obrany Jaroslav Naď hovorí, že medzi obcami sú veľké rozdiely v deklarovaných nákladoch, niektoré za jedného otestovaného žiadajú 60 centov a iné 3,5 eura. Prečo taký rozdiel?
Pán minister si musí uvedomiť, že odlišné čísla sú pochopiteľné, pretože sa to líši od toho, koľko mala samospráva odberných miest, koľko ochranných pomôcok a ďalších technických prvkov jej doniesla armáda zo Štátnych hmotných rezerv a koľko musela za štát nakúpiť. Toto je miera poznania reality, ktorú treba brať na zreteľ pri vyúčtovaniach, ktoré samosprávy posielajú na okresné úrady, lebo ide o výdavky bezprostredne súvisiace so zabezpečením súčinnosti pri plnení úlohy.
Čiže jeho myšlienka, že by dal štát obciam jednotnú, priemernú sumu za jedného otestovaného, nie je schodná…
Vysvetlil som jasné odlišnosti, na ktoré je potrebné prihliadať.
