Štáty v Európe sa počas pandémie nového koronavírusu predháňajú v utrácaní, aby pomohli ekonomikám dostať sa z recesie a vrátiť sa do istej miery k “normálu”. Odsunuli tak akékoľvek debaty o úsporných opatreniach na vedľajšiu koľaj.
Aj hoci celkový objem balíka pomoci predstavuje bilióny eur, zakrýva veľké rozdiely medzi výškou a typom ponúkanej pomoci v jednotlivých štátoch.
Stručne povedané, bohatý sever je schopný podporiť základné časti ekonomiky hotovosťou, ktorá sa nikdy nebude musieť vrátiť, zatiaľ čo chudobnejší juh je viac odkázaný na poskytovanie krátkodobých úľav vo forme pôžičiek a dočasných daňových prázdnin.
Účelom spoločného fondu obnovy Európskej únie vo výške 750 miliárd eur je napraviť tieto rozdiely a zabezpečiť, aby sa priepasť medzi regiónmi neprehlbovala. Tieto peniaze však budú k dispozícii až od budúceho roka, a budú uvoľňované len pomaly.
Bruselský think tank Bruegel odhaduje celkovú sumu priamej, nenávratnej podpory, ktorú je Nemecko schopné ponúknuť svojim firmám a občanom na 8,3 % jeho hrubého domáceho produktu (HDP), čo je blízko úrovne 9,1 % HDP pomoci v Spojených štátoch.
Nemecký balík zahŕňa 100 miliárd eur na rekapitalizáciu a nákup podielov vo firmách postihnutých koronavírusom, 23,5 miliardy eur na dotácie miezd tých zamestnancov, ktorí majú skrátený pracovný čas, a 18 miliárd eur na priame granty pre malé firmy, ktoré to najviac potrebujú.
To kontrastuje s oveľa menej veľkorysými sumami v ekonomikách, ktoré boli v centre dlhovej krízy eurozóny pred 10 rokmi. Napríklad priama pomoc Portugalska predstavuje iba 2,5 % jeho HDP, v prípade Grécka 3,1 % HDP, Španielska 3,7 % HDP a Talianska 3,4 % HDP.
Rím ponúkol moratórium na pôžičky a hypotéky malých firiem v hodnote 220 miliárd eur, ale vzhľadom na súčasnú druhú vlnu pandémie, na konci januára bude musieť pokračovať tam, kde skončil, a to s rovnako veľkým balíkom pomoci.
Madrid čelí podobnej dileme. Vláda tam podporila úvery vo výške 140 miliárd eur pre podniky a banky sa dohodli s firmami na odklade splátok z úverov a splátkových kalendároch. Ale keďže tento program sa už realizuje, znova narastajú obavy z vlny bankrotov pre druhú vlnu pandémie. Španielsko preto hľadá ďalšiu pomoc.
Správa o oveľa silnejšom, než očakávanom oživení ekonomiky eurozóny v 3. štvrťroku, je tak len polovicou príbehu, ktorý sa začal písať ešte predtým, ako Európu v októbri zasiahla druhá vlna nákazy. Ekonomickú aktivitu tak už začali zasahovať nové obmedzenia, čo znamená, že to najhoršie ešte len príde.
