Lintner: Vyčítať prezidentke 30 rokov po Novembri 1989 hovorenie pravdy? Zamrzli sme myslením v totalite

Prezidentka Zuzana Čaputová v piatok neúspešne vyzvala vládu, aby ešte pred spustením testovania prehodnotila podmienky zákazu vychádzania a netrestala ľudí… Náčelník generálneho štábu ozbrojených síl SR generál Zmeko a veliteľ operácie Spoločná zodpovednosť brigádny generál Ivan Pacho ju ako hlavnú veliteľku ozbrojených síl informovali, že cieľ operácie pretestovať celé obyvateľstvo Slovenska je – vzhľadom na 60-percentné zabezpečenie ani nie 24 hodín pred spustením – nenaplniteľný. „Žiadam zrušiť kategorizovanie občanov na tých, ktorí budú mať priepustku na slobodu a tých druhých…” vyhlásila prezidentka a vláda ju tvrdo odignorovala. Čo si o tom myslí dlhoročný komentátor politiky Ľubomír Lintner? 

„Po vyhlásení prezidentky Zuzany Čaputovej k plošnému testovaniu by som chcel veriť, že aspoň časť členov vlády si uvedomuje svoju chybu, keď odborníkmi nepodporený nápad odsúhlasila predsedovi vlády. Lebo ak si to uvedomuje aspoň časť vlády, tak je predpoklad, že zdravý rozum ešte niekde predsa len zostal,” napísal Lintner v statuse na sociálnej sieti.   

Pripomeňme si reakciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Krajniaka. „Zatiaľ čo pani prezidentka predčasne trúbi na ústup, vláda ďalej pracuje na zabezpečení úspechu operácie Spoločná zodpovednosť. Dobrý vrchný veliteľ Ozbrojených síl má kapitulovať ako posledný, nie ako prvý,” reagoval Krajniak.

Všimol si to aj komentátor Lintner. „Z postoja ministra Milana Krajniaka trčí na míle politikárčenie a neschopnosť vidieť vlastnú zodpovednosť ako člena vlády, že vyjadril súhlas akcii, o ktorej sa pri danom stave možností na Slovensku dalo predpokladať, že logisticky sa nedá zvládnuť. O zodpovednom vrchnom veliteľovi platí totiž úplne iné konštatovanie: Taký neposiela jednotky do nepripravených akcií,” komentuje dianie Lintner.

Čo píše Lintner na sociálnej sieti ďalej? 

„Zosumarizujme si, čo vlastne urobila prezidentka:

1. Ako hlavná veliteľka ozbrojených síl sa stretla s náčelníkom generálneho štábu ozbrojených síl SR generálom Danielom Zmekom a veliteľom operácie Spoločná zodpovednosť brigádnym generálom Ivanom Pachom a chcela, aby ju informovali o stave pripravenosti operácie.

2. Po stretnutí konštatovala, že z celkového množstva potrebných odberných tímov je pripravených zhruba 60 % na oba víkendové dni. Dôvodom je najmä chýbajúci zdravotnícky personál. Cieľ operácie pretestovať celé obyvateľstvo Slovenska je teda podľa slov spomínaných veliteľov nenaplniteľný.

3. Odporučila realizovať testovanie tam, kde budú zabezpečené odbery – teda vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí o testovanie majú záujem.

4. Požiadala, aby ešte pred spustením testovania sa prehodnotili podmienky zákazu vychádzania a netrestali sa následne ľudia, ktorí sa z objektívnych dôvodov na test nedostanú, alebo ktorí z iných dôvodov na test nemôžu prísť. Státisíce občanov nemôžu byť pred testovaním v neistote.

5. Požiadala o zrušenie kategorizácie občanov na tých, ktorí budú mať priepustku na slobodu a tých druhých, pretože na nich testovanie nevyšlo. Pripomenula, že takýto spôsob rozdeľuje spoločnosť a to je to posledné, čo teraz potrebujeme.

Čo teda urobila prezidentka? Povedala iba pravdu. Sú mnohí, ktorí jej vyčítajú, že to nebol zásadný postoj. Tým by bolo zastavenie celej akcie. Oprávnenie takého rozsahu nemá, jedine mala možnosť rozhodnúť, aby sa príslušníci Ozbrojených síl stiahli z odberných tímov. V danej situácii tak ďaleko nechcela ísť. Odkázala, aby sa testovalo tam, kde sa testovať dá, a netrestali sa tí, ktorí testovaní nebudú. Za daného stavu vecí maximum možného.

A potom čítam vetu v komentári šéfredaktora Denníka N Matúša Kostolného, že “nezdá sa mi správne Matoviča kritizovať za to, že sa pokúša niečo urobiť”.  Ale veď takto vec nestojí. Pokus niečo urobiť nápadom bez odobrenia odbornou verejnosťou, bez konzultácie s prezidentkou, hoci išlo o zapojenie armády, bez konzultácie so samosprávou, hoci bez nej sa to jednoducho nedalo urobiť, je predsa sólo akciou, ktorá nezodpovedá tomu, ako má vyzerať krízový manažment. Považujem obhajobu premiéra v tejto veci za nesprávny postoj! Konštatovať, že premiér sa snaží nachádzať riešenie je totálny posun príčinnej súvislosti v tejto záležitosti. Najskôr totiž bolo rozhodnutie, ktoré bolo nepripravené a napriek upozorneniam sa v jeho realizácii pokračovalo. 

Vyčítať prezidentke 30 rokov po novembri 1989 hovorenie pravdy len ukazuje, ako málo mentálne sa posunula táto spoločnosť. Pred tými tromi desaťročiami sa niečo navonok tvrdilo, ale pravda bola iná. Zamrzli sme myslením v totalite. Z toho dôvodu považujem prezidentkin postoj za správny,” uzatvára svoj názor na najnovšie politické dianie Ľubomír Lintner. 

-ld-