Strany zapletené do konfliktu v Náhornom Karabachu sa v pondelok opäť navzájom obviňovali z nerešpektovania humanitárneho prímeria. Arménsko a Azerbajdžan sa na ňom dohodli uplynulú sobotu a do platnosti vstúpilo v nedeľu o 00.01 h miestneho času.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že arménske ozbrojené sily cez noc ostreľovali oblasti v štyroch okresoch v prihraničnej časti krajiny.
Miestne orgány v Karabachu medzičasom uviedli, že azerbajdžanská delostrelecká paľba pokračovala aj v noci na pondelok, pričom karabašská armáda v reakcii podnikla “primerané kroky”.
Situácia v hlavnom meste Náhorného Karabachu, v Stepanakerte, bola v noci na pondelok pokojná, uviedol korešpondent AFP.
Toto prímerie bolo dohodnuté už ako druhé v poradí po tom, ako sa nedodržiavalo to predchádzajúce – uzavreté začiatkom októbra v Moskve.
Ruský minister zahraničných Sergej Lavrov, ktorý pôsobil ako sprostredkovateľ medzi Arménskom a Azerbajdžanom pri rokovaniach o oboch prímeriach, v pondelok vyhlásil, že pokračujúce boje sú “neprijateľné”.
Povedal, že bojujúce strany a medzinárodní hráči by mali “okamžite prestať s konfrontačnou rétorikou” a zopakoval dôležitosť zavedenia mechanizmov na monitorovanie prímeria.
„Pracujeme na tom,” dodal po rokovaniach s generálnou tajomníčkou Rady Európy Marijou Pejčinovičovou Buričovou.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev podľa AFP obvinil arménske sily zo “zjavného” porušenia prímeria vrátane streľby na obývané oblasti a uviedol, že sú v nich mŕtvi aj zranení.
Vo svojom príspevku zverejnenom na sociálnej sieti Twitter Alijev napísal, že azerbajdžanské sily prevzali kontrolu nad ďalšími 13 arménskymi obcami.
Azerbajdžan opakovane hlási, že zaznamenal úspechy v súčasných bojoch o prevzatie kontroly nad oblasťami v Karabachu a na inom azerbajdžanskom území, ktoré ovládli arménske sily.
Analytici však tvrdia, že je nepravdepodobné, že by Azerbajdžan dokázal znovu získať kontrolu nad Karabachom iba vojenskými prostriedkami. Dodávajú však, že podľa všetkého nezlučiteľné pozície na oboch stranách spôsobujú, že diplomatické riešenie je zatiaľ v nedohľadne.
Nateraz stále existujú obavy, že konflikt sa rozšíri: Turecko dôrazne podporuje svojho spojenca, Azerbajdžan, aj keď Ankara odmieta obvinenia, že na pomoc Baku vyslala turecký vojenský personál a príslušníkov protureckých sýrskych milícií.
Generálny tajomník OSN António Guterres v nedeľu vyzval Arménsko a Azerbajdžan, aby nové prímerie “striktne dodržiavali”. Podľa AFP o tom v noci na pondelok informoval Guterresov hovorca.
Nová dohoda o prímerí bola oznámená po raketovom útoku, ktorého terčom sa stala rezidenčnú oblasť v meste Gjandža, ktoré je druhým najväčším v Azerbajdžane. O život prišlo 13 ľudí vrátane detí.
Zrážky o Karabach, ktoré vypukli 27. septembra, si podľa oficiálnych údajov vyžiadali viac ako 800 mŕtvych. Skutočný počet obetí však môže byť oveľa vyšší, pretože Azerbajdžan nezverejnil bilanciu strát svojej armády.
Podľa Jerevanu bolo zabitých 710 arménskych vojakov a 36 civilistov. Baku informovalo o 60 obetiach z radov azerbajdžanských civilistov.
