Posilnenie komunikácie s parlamentom, aktuálne informovanie o vplyvoch diskutovaných opatrení či ústavné ukotvenie výdavkových limitov naviazaných na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Taká je vízia nového predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Jána Tótha.
Podľa neho je súčasná situácia vo verejných financiách komplikovaná. „Treba nadviazať na doterajší úspech RRZ a snažiť sa posunúť túto inštitúciu ešte ďalej, aby sa zvýšila pravdepodobnosť lepšieho dlhodobého zdravia verejných financií. Nakoniec, takto to predpokladá samotný ústavný zákon,” konštatuje Tóth vo svojom blogu v rámci RRZ.
Dlhová brzda je podľa neho dobre komunikovateľný a zrozumiteľný mechanizmus, nemá však slúžiť ako operačný nástroj pre fiškálnu politiku. Na to majú podľa Tótha slúžiť výdavkové limity.
„Ak však nie sú a je k dispozícii len brzda, má to prirodzene svoje slabiny. Jednou nevýhodou je procyklickosť. To znamená, že aj keď sa o pokles dlhu nesnažíte, v dobrých časoch vám dlh klesá, a naopak, v zlých časoch vám vystrelí hore,” vysvetľuje Tóth.
Verejnosť si preto podľa jeho slov nemusela naplno uvedomiť, že v uplynulých rokoch dlh klesal automaticky vďaka dobrým časom. „Z analýz RRZ je zrejmé, že pokles dlhu bol zásluhou rastu ekonomiky a jednorazových opatrení. Trvalá vládna politika (tzv. primárne saldo bez jednorazových opatrení) ho za celé obdobie neznížila vôbec, naopak, zvýšila ho o takmer tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP),” hovorí Tóth.
Nový šéf RRZ chce vo fiškálnych analýzach posilniť takzvaný “dopredu-hľadiaci” prvok.
V minulosti vláda podľa jeho slov dostatočne nevyužila dobré časy. „Inými slovami, ak by sme plnili rozpočtové záväzky (cieľovanie vyrovnaného rozpočtu, tzv. MTO), dlh by mohol byť o 9 % HDP nižší, pod 39 % HDP, namiesto 48 % HDP,” vyčíslil Tóth s tým, že krajina by tak bola lepšie pripravená aj na koronakrízu. „Teda druhou nevýhodou dlhovej brzdy je, že sama o sebe nevie zabezpečiť, aby sa dobré časy neprejedli,” upozornil Tóth.
Podľa predsedu RRZ sa zničila finančná stabilita verejných financií. „Boli to hlavne zásahy do dôchodkového systému, ako aj zmienené opakované neplnenie rozpočtových cieľov. Nová legislatíva pripravila dôchodkový systém o tretinu zdrojov, ktoré budú potrebné pre vyplácanie dôchodkov o 50 rokov. Hovoríme o sume približne dvoch miliárd eur každý rok,” upozornil Tóth. Dôvodom tohto vývoja je podľa neho aj to, že neboli uzákonené takzvané výdavkové limity.
„V rámci RRZ zdieľame názor zastať sa verejne takej zmeny ústavného zákona, ktorá ústavne ukotví výdavkové limity naviazané na dlhodobú udržateľnosť. A pre lepšie financovanie štátu, ako aj z dôvodu lepšej vypovedateľnosti o samotnom zadlžení, zmeniť cieľovanie hrubého dlhu na čistý,” myslí si Tóth. Podpora dlhodobej udržteľnosti verejných financií si podľa neho bude vyžadovať nové pravidelné správy a intenzívnejšiu komunikáciu.
Nový šéf RRZ chce vo fiškálnych analýzach posilniť takzvaný “dopredu-hľadiaci” prvok. „To znamená informovať v reálnom čase o vplyvoch diskutovaných opatrení spolu s odhadovaným vyčíslením práve na dlhodobú udržateľnosť. V pravidelných správach vyčísľovať nie len minulý vývoj, ale aj odhady aktuálnych opatrení. Pripraviť tzv. Semafor pre dlhodobú udržateľnosť a rozšíriť aktuálny rozpočtový semafor na najbližšie tri roky so silnejším previazaním s aktuálnym makroekonomickým vývojom,” načrtol Tóth vo svojej vízii.
Tiež by chcel, aby RRZ zintenzívnila komunikáciu s parlamentom, poskytovala stanoviská pre Výbor pre financie a rozpočet a vystupovala so svojou správou pred schvaľovaním rozpočtu v parlamente. „Chceme podať pomocnú ruku poslancom, ktorí sa na nás môžu obracať pri príprave svojich návrhov a my im radi poskytneme analytické kapacity na potrebné prepočty. Každú zamýšľanú iniciatívu, ktorá má výrazný vplyv na dlhodobú udržateľnosť, napríklad zmeny v dôchodkovom systéme, chceme proaktívne kvantifikovať a zverejňovať,” dodal Tóth.
