Vláda v stredu vzala na vedomie informáciu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR z kontroly hospodárenia vodárenských spoločností. Úrad v materiáli poukázal na hlavné riziká obmedzenej kontroly činnosti obecných vodárenských spoločností zo strany štátu a verejnosti a možné dôsledky pretrvávania tohto stavu. Zároveň by mala byť v tomto smere pripravená legislatíva.
Vláda podľa hovorcu NKÚ Mareka Papajčíka zobrala na vedomie výsledky kontroly a požiadala ministerku spravodlivosti Máriu Kolíková (Za ľudí) a podpredsedu vlády pre legislatívu a plánovanie Štefana Holého (Sme rodina), aby v súčinnosti s rezortmi životného prostredia, hospodárstva a vnútra pripravili návrh legislatívy, ktorá posilní kontrolu vodárenských spoločností a jednoznačne zabráni obchodovaniu s akciami obcí a miest v týchto spoločnostiach. “Predseda vlády považuje túto tému za vysoko aktuálnu, a preto bude priebežne odpočtovať plnenie konkrétnych krokov zo strany dotknutých rezortov,” dodal Papajčík.
NKÚ v materiáli uviedol, že podľa informácie o možnostiach financovania rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií v SR pre roky 2020 až 2030, ktorá bol predložená na rokovanie vlády v júni 2019, bolo v roku 2017 napojených na verejný vodovod 88,94 % a na verejnú kanalizáciu 67,72 % obyvateľov. Napriek pomerne vysokému podielu napojenosti na vodovod bolo stále 477 obcí bez vodovodu, čo predstavovalo 16,51 % z počtu obcí.
„Odhad nákladov na dobudovanie potrebnej siete, najmä v obciach, kde žije menej ako 2000 obyvateľov, bol stanovený na viac ako 0,5 miliardy eur. Využitie európskych fondov na čo najrýchlejšie naplnenie cieľov v oblasti vodárenstva preto považuje NKÚ SR za mimoriadne dôležité,” zdôraznil úrad v predkladacej správe.
Poukázal tiež na transformáciu štátneho vodárenského majetku na obecné vodárenské spoločnosti. NKÚ považuje za rozhodujúce, že iba obce ako orgány verenej správy sú zo zákona zodpovedné za zásobovanie svojich občanov vodou a jej odkanalizovanie. „Všetky minulé predaje minoritných podielov vo vodárenských spoločnostiach, ale aj všetky zamýšľané predaje možno považovať za zbavovanie sa zákonných práv a povinností obce,” podotkol úrad. Pri masívnejších predajoch hrozia podľa kontrolórov aj ďalšie riziká.
Pri zmluvných vzťahoch, do ktorých vstupuje obec alebo aj obecná spoločnosť so súkromným investorom, je podľa nich často problémom, že predstavitelia samosprávy nedisponujú dostatočnými technickými, odbornými, koncepčnými predpokladmi, ktoré sú dôležité na to, aby súkromný záujem nezvíťazil nad verejným.
Kontrolóri podotkli, že závery z kontroly NKÚ v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) svedčia o tom, že mnohé z rizík zmluvných vzťahov, ktorými sa zabezpečuje prevádzková činnosť mimo infraštruktúrnej spoločnosti, existujú aj v podmienkach SR. Kontrola BVS, ale aj kontrola vykonaná v Turčianskej vodárenskej spoločnosti podľa NKÚ poukázala aj na nedostatočnú reakciu legislatívy na osobitosti týchto spoločností. To obmedzuje verejnú kontrolu nad poskytovaním verejnoprospešných služieb v danej oblasti.
„Legislatívne úpravy, ktoré by zvýšili možnosť verejnej kontroly vo vodárenských spoločnostiach, považuje NKÚ SR za ďalší dôležitý krok na ceste za cenovo dostupnou vyhovujúcou pitnou vodou a jej stočným pre všetkých obyvateľov, ako aj za kvalitným životným prostredím, ku ktorému prispievajú verejné kanalizácie a čističky odpadových vôd,” skonštatoval úrad.
NKÚ preto v materiáli apeluje na vládu, aby sa neodkladne zaoberala problematikou vodárenských spoločností a ich dôsledným plnením verejného záujmu a aby prijala adekvátne opatrenia. „Ich cieľom by malo byť, aby sa pôsobenie obecných vodárenských spoločností dialo aj v rámcoch tých regulácií, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje verejná kontrola poskytovania verejných služieb,” dodal úrad v materiáli.
