Mesík: Uznávam aj právo na eutanáziu. Ale sú aj príjemnejšie cesty odchodu ako tie s COVID-19

0
Juraj Mesík, analytik globálnych trendov a rizík (Foto: facebook J.Mesíka)

„Problém u nás na Slovensku je, že sme tu masovo neumierali,” komentuje aktuálnu situáciu s koronavírusom na Slovensku Juraj Mesík, analytik globálnych rizík, vyštudovaný lekár. Dopĺňa, že sme neumierali “nie preto, že by sme boli voči covidu odolní, ale preto, že sme nakoniec síce o chlp, ale predsa len dokázali prvej, devastujúcej vlne za minútu dvanásť uhnúť”. Ako hovorí, nemá nič ani proti rozhodnutiam o eutanázii, ale vie si asi predstaviť aj príjemnejší odchod zo sveta ako s COVID-19.

Sme v druhej vlne koronavírusovej epidémie. Máte obavy z toho, ako to ľudia vnímajú, že situáciu zľahčujú. Prečo by to podľa vás robiť nemali? 

Svet má za sebou oficiálne prvých milión mŕtvych, aj keď vieme, že v skutočnosti je obetí oveľa viac. V niektorých krajinách sú čísla strašidelné: oficiálne 210-tisíc mŕtvych Američanov, okolo 50-tisíc mŕtvych Britov alebo bližšie domov 35-tisíc Talianov, 10-tisíc Belgičanov alebo šesťtisíc Švédov – a to hovorím len o bohatých krajinách, počty mŕtvych v mnohých chudobnejších sú ešte horšie.

Len ľudia slabšieho intelektu – a je biologickou realitou, že takých nie je v žiadnej spoločnosti málo, veď IQ menšie ako 100 má polovica obyvateľstva – môžu túto pandémiu bagatelizovať. Samozrejme, problém u nás na Slovensku je, že sme tu masovo neumierali. Nie preto, žeby sme boli voči covidu odolní, ale preto, že sme nakoniec síce o chlp, ale predsa len dokázali prvej, devastujúcej vlne za minútu dvanásť uhnúť. Paradoxný výsledok tohto úspechu Slovenska a najmenšieho počtu mŕtvych na milión obyvateľov v celej Európe je, že časť dezorientovaných ľudí riziko podceňuje. Sme trochu obeťou vlastného úspechu. Je to podobné ako pri vakcínach – aj tie sú také účinné, že choroby, pred ktorými nás chránia, sú dnes v bohatom svete skoro neznáme, takže časť ľudí podlieha bludnej predstave, že vakcíny nie sú potrebné.

Na rozdiel od skorej jari, keď ľudia o hrozbe epidémie nevedeli prakticky nič, dnes každý, kto chce a je schopný porozumieť im, má prístup k solídnym informáciám a môže sa podľa nich rozhodovať. Kto sa napriek tomu rozhodne riskovať nakazenie seba a svojich blízkych, je to jeho slobodná voľba – aj s možnými dôsledkami. Existuje aj riziko, že taký človek nakazí cudzích, neznámych ľudí, ale najvyššia pravdepodobnosť je, že nakazí niekoho z rodiny a blízkeho okolia.

Na JIS-ke jednej z nemocníc na strednom Slovensku dnes leží asi 50-ročný muž na pľúcnej ventilácii a dialýze. Nakazil sa na oslavách osemdesiatin príbuznej, na ktoré sa zlietli príbuzní z rôznych kútov Európy – no a niekto so sebou doniesol špeciálny dar a nakazil ním nielen oslávenkyňu, ale aj ďalších 15 ľudí. Čo na to možno povedať? Nuž, každý je strojcom svojho osudu… Osobne uznávam aj právo na eutanáziu, a ak sa tu dospelému človeku už nechce byť, rozhodnutie je na ňom. Ale sú príjemnejšie cesty odchodu ako tie, ktoré ponúka COVID-19.

Čo s touto nákazou, kým nie sú lieky a vakcíny? Pre tých, ktorí sa chcú chrániť, je vraj veľmi dôležitý vitamín D, nie najdôležitejší, ale veľmi dôležitý. Kto, prečo a koľko by ho mal užívať?  

Áno, nové štúdie ukazujú, že vitamín D má silný vplyv na obranyschopnosť voči vírusom, vrátane koronavírusu. Vitamín D je známy ako „slnečný vitamín“, pretože sa vyrába v našej koži, keď je pri opaľovaní vystavená slnečnému žiareniu, najmä UV-B časti spektra. Ľudia, ktorí sa počas leta pohybujú vonku na slnku, ho majú začiatkom jesene veľa – a to je jeden z hlavných dôvodov, prečo dnes máme oveľa viac nakazených ako na jar, ale mŕtvi pribúdajú len pomaly. Napríklad v susednom Česku mali 1. septembra 7 000 aktívnych prípadov COVID-19 a dnes ich majú 35 000 – teda päťnásobok! Ale mŕtvych pribudlo „len“ zhruba 50 % – z asi 420 na 655 k 30. septembru. Samozrejme, ono to pár týždňov trvá, kým sa choroba rozvinie tak, že človeka zabije, takže je pravdepodobné, že medzi tými 35 000 aktívnymi prípadmi je pár stoviek ľudí, ktorí to o pár týždňov „budú mať za sebou“.

Ale aby sme sa vrátili k vitamínu D: ako budú dni čoraz kratšie a leto bude čoraz ďalej za nami, hladina vitamínu D v našej krvi bude prirodzene klesať až na minimum niekedy v marci. Mimochodom, naši predkovia to vnímali a mali príslovia ako „kam nechodí slnko, tam chodí lekár“ alebo „marec – poberaj sa starec“. Len nevedeli, že to je dôsledok poklesu hladiny vitamínu D. Dnes to vieme a vieme si hladinu vitamínu D v sére dopĺňať vitamínom v tabletách alebo v kvapkách.

Vieme nejako odhadnúť tie dávky, ktoré treba dopĺňať?   

Pýtali ste sa na dávky: stále je rozšírený názor, že dospelí by mali brať tak 400 až 800 medzinárodných jednotiek (IU) denne. To síce stačí na udržanie pevných kostí, ale pre posilnenie imunity sú potrebné niekoľkonásobne vyššie dávky – rádovo niekoľko tisíc jednotiek denne. Optimálna dávka závisí od toho, akú hladinu Déčka máte v krvi – to by si mal každý človek dať u svojej lekárky otestovať a sledovať. Ak máte menej ako 30 ng/ml (nanogramov na mililiter), tak je to málo a mali by ste usilovať o vyššiu hladinu, ideálne nad 40. Ale o detailoch sa treba poradiť so svojou doktorkou. No a k tej dennej dávke: ja dnes beriem denne tak štyri- až šesťtisíc IU, čo sú štyri kvapky jedného k bežne dostupných preparátov vitamínu D. U starších ľudí alebo u obéznych môže byť potrebná aj vyššia dávka, iným môže stačiť aj nižšia. Riziko predávkovania vitamínom D je však veľmi nízke – to by inak zdravý človek musel brať dlhodobo „konské“ dávky, teda povedzme desiatky tisíc IU.

Slovensko je opäť v núdzovom stave. Je to podľa vás nutné opatrenie?  

Myslím si, že opatrnosť a rešpekt pred touto chorobou je na mieste, ale namiesto „hurá akcií“ by som uprednostnil systematickú prácu. Žiaľ, vláda počas leta hodila flintu do žita a namiesto príprav na jesennú vlnu preflákali čas, počas ktorého sme mohli krajinu pripraviť na jeseň a zimu. Že sa s jeseňou situácia rýchlo zhorší, nemohlo nikoho, kto túto pandémiu sleduje, prekvapiť, stačilo sledovať, čo sa deje na južnej pologuli, kde práve skončila zima a ešte sa len začína jar – čiže majú tam náš marec. Čakať so založenými rukami, že do jesene z neba spadne vakcína, bolo príliš málo. Nuž, čakalo sa – a teraz sa zas improvizuje a látajú sa diery.

Máte pocit, že ústredný krízový štáb, respektíve premiér dostatočne dobre komunikujú pandémiu s ľuďmi? Verejnosť namieta, že opatrenia sú chaotické, často sa dospelým ľuďom hrozí ako malým deťom, a možno aj preto prestávajú mať dôveru v informácie od štátnych funkcionárov. Čo s tým, nemal by to komunikovať niekto iný? Rozkoly asi žiadnej vypätej kritickej situácii a jej riešeniu nesvedčia. 

Komunikujú chaoticky, lebo konajú chaoticky – a konajú chaoticky, lebo preflákali leto, ktoré mali využiť na systematické prípravy. Ja naozaj neviem, či si naozaj mysleli, že už je to za nami alebo čo sa to tam „hore“ deje. Situáciu opäť zachraňujú rektori vysokých škôl, ktorí prechádzajú na televýuku a posielajú študentov domov. Minulý týždeň som šiel v Bratislave autobusom MHD nabitom študentmi a hovoril som si, ´toto nemôže skončiť dobre´. Áno, všetci mali rúška – ale v takých nabitých spojoch, kde je telo na telo, hlava pri hlave, ochrana rúškami nemôže byť dostatočná.

Pozrime sa konkrétne na argumenty ľudí, ktorí koronu zľahčujú: „Na Slovensku je k dnešnému dňu 8 048 pozitívnych prípadov, z nich sa 4036 uzdravilo. Ako sa títo ľudia uzdravili? Nepočul som, že by boli dajaké lieky na covid, takže sa zrejme vyliečili na základe prirodzenej imunity,” tvrdí napríklad populárny spisovateľ Banáš. Je len jeden z mnohých. Ďalším argumentom je, že na covid, respektíve s covidom umrelo na Slovensku 47 ľudí a na chrípku ich zomrie viac… Mladí ľudia veľmi necitlivo vnímajú tiež fakt, že obeťami sú prevažne seniori s inými ochoreniami a myslia si, že poviem to diplomaticky, ich dni boli zrátané tak či tak. Lekári z Kramárov sa vyjadrili, že ochorenia sa prestali až tak veľmi báť, keď videli, že aj veľmi starí ľudia ochorenie prešli bez problémov. Toto sú asi také základné body tých, ktorí považujú COVID-19 za niečo, čo nie je také ohrozujúce, ako sa prezentuje… Viete na nich zareagovať?

No práve o tom som už niečo povedal: jednoducho sme obeťou nášho úspechu pri zvládnutí jarnej vlny. Keby na Slovensku na jar zomrelo 6000 ľudí ako vo Švédsku alebo 10 000 ako v Belgicku, takéto reči by sme tu nepočuli. Našťastie sme tomu predišli a zachránili sme stovky, možno tisícky ľudí pred predčasnou smrťou a vážnymi aj dlhodobými, zdravotnými dôsledkami, ktoré majú aj mnohí z tých, ktorí akútnu fázu ochorenia prežili pomerne ľahko. A áno – tá predstava, že životy mladých sú cennejšie ako životy starých je tu u časti ľudí rozšírená. Za seba môžem povedať, že osobne považujem za svojich najvzácnejších priateľov viacero ľudí, ktorí majú 70 – 80 rokov. Vedia často mnohonásobne viac ako mladší a majú násobne viac a často veľmi pestrých životných skúseností, ktorých hodnota sa nedá vyčísliť. Zažili ešte vojnu, stalinizmus, rok 68, okupáciu, boli aktérmi revolúcie 1989… Životné skúsenosti mladých ľudí sú oproti ich skúsenostiam úplne mizivé. Len veľmi hlúpi ľudia nechápu hodnotu životov týchto našich starších spoluobčanov a často aj príbuzných.

Na sociálnej sieti ste aktuálne poukázali na Irán a Argentínu. V Iráne je už tretia vlna epidémie. Ako si túto informáciu má človek vyhodnotiť? Budeme žiť ešte dlho týmto “okliešteným” štýlom?

V Argentíne počas zimy – teda od 21. 6. do 21. 9. – stúpol počet mŕtvych s diagnostikovaným covidom 13-násobne: z 1000 na 13 000. Čítam to ako varovanie pred jeseňou a zimou na severnej pologuli. Ten Irán je veľmi zaujímavý preto, lebo sa tam vírus z Číny dostal veľmi skoro: prví oficiálne známi mŕtvi tam boli už koncom januára a koncom februára tam už boli v niektorých veľkomestách márnice plné tiel a tajne sa kopali masové hroby viditeľné na satelitných snímkach. Oficiálne tam zahynulo 26 000 ľudí, ale uniknuté informácie hovoria, že skutočný počet obetí je zhruba trojnásobný. Znamená to, že Irán patrí medzi krajiny, ktoré by mohli mať relatívne najviac vírusom premorenú populáciu: to, že sa tam zjavila tretia vlna, naznačuje, že aj tam majú „imunite stáda“ stále ďaleko. V Európe to nebude inak. Každé povolenie disciplíny a ostražitosti sa prejaví vzostupom nákaz a úmrtí – jeseň a zima to môžu ešte výrazne zhoršiť. Inými slovami, čaká nás ešte dlhá cesta: čím viac na nej bude improvizácií a chaosu, tým vyššie budú ľudské aj ekonomické straty.

Ako prvý ste upozornili na extrémne riziko koronavírusu. Skúste prognózovať, ako budú vyzerať Vianoce na Slovensku. Bude pokoj alebo naopak – niečo ako Veľká noc?

To bude záležať práve na tom, ako sa budeme na jeseň správať – a ako dobehneme preflákané leto. Aký režim sa napríklad nastaví na školách, ako dôsledne dokážeme chrániť seniorov a ďalšie zraniteľné a pre chod krajiny kľúčové skupiny obyvateľstva, aké preventívne a profylaktické opatrenia dokáže zrealizovať štát – a ak ten bude zlyhávať, ako rozumne sa dokážu správať napríklad samosprávy miest, obcí a žúp, univerzity, veľké aj menšie firmy, jednotliví občania a rodiny. Vírus a riziko nákazy tu na Vianoce bude, vakcína tu ešte nebude – a zvyšok odpovede je v rukách každého z nás.

- Reklama -