Tím vedcov z univerzity vo waleskom Cardiffe objavil v atmosfére Venuše fosfán – plyn, za ktorého prítomnosť na Zemi môžu výhradne živé organizmy. Odborníci však upozorňujú, že samotný tento objav ani zďaleka nepotvrdzuje existenciu života na Venuši, informuje agentúra AP.
Štúdia o objave vyšla v pondelok vo vedeckom časopise Nature Astronomy.
Chemický “podpis” jedovatého plynu fosfán (PH3) objavili vedci v atmosfére našej najbližšej susednej planéty pomocou dvoch veľkých rádioteleskopov – jedného na Havaji a druhého v Čile.
Plyn, ktorý sa skladá z jedného atómu fosforu a dvoch atómov vodíka, produkujú mikroorganizmy v črevách zvierat – napríklad tučniakov či jazvecov – alebo v prostrediach chudobných na kyslík, akými sú napríklad močiare. Ďalším zdrojom PH3 na našej planéte je priemyselná výroba – vyrábal sa napríklad ako jed počas prvej svetovej vojny.
„PH3 mohol (na Venuši) vzniknúť prostredníctvom neznámej fotochémie či geochémie alebo, analogicky k biologickej produkcii PH3 na Zemi, prítomnosťou života,” píše sa v štúdií.
Podľa spoluautorky štúdie Sary Seagerovej, odborníčky na planéty v Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT), vedci “prešli všetky možnosti a vylúčili každú z nich: sopky, údery bleskov, malé meteority padajúce do atmosféry…”.
„Ani jeden z procesov, na ktoré sme sa zamerali, nemohol vytvoriť fosfán v takom množstve, aby to vysvetlilo objavy nášho tímu”, dodala Seagerová. Zostala jediná možnosť – život.
Odborníci, ktorí sa na štúdii nepodieľali, ale aj jej autori však upozorňujú, že tento objav má ďaleko od dôkazu existencie života na druhej planéte slnečnej sústavy.
„Venuša je peklo. Venuša je istým diabolským dvojčaťom Zeme,” povedal spoluautor štúdie a astrofyzik David Clements.
Venuša je však “peklom” len na povrchu – podľa Seagerovej by sa mohol fosfán teoreticky vytvárať približne 50 kilometrov nad jej povrchom v hustej vrstve oblakov oxidu uhličitého, ktorá ma približne izbovú teplotu. V tejto vrstve sa nachádzajú aj drobné kvapôčky, ktoré okrem kyseliny sírovej obsahujú i malé množstvo vody.
Justin Filberto z Lunárneho a planetárneho inštitútu v Houstone, ktorý sa na štúdií nepodieľal, tvrdí, že PH3 mohol predsa len vzniknúť sopečnou činnosťou. Podľa neho vedci tejto štúdie nebrali ohľad na najnovší výskum, podľa ktorého je vulkanická činnosť na Venuši omnoho intenzívnejšia, než sa doposiaľ predpokladalo.
Clements však tvrdí, že také množstvo PH3, aké jeho tím v atmosfére planéty objavil, by mohlo na Venuši sopečnou činnosťou vzniknúť len vtedy, keby na nej bol vulkanizmus aspoň 200-krát aktívnejší ako na Zemi.
Na Venušu naposledy poslala NASA sondu v roku 1989. V súčasnosti však plánuje dve misie, z ktorých jedna s názvom DAVINCI+ by mala začať skúmať atmosféru tejto planéty už v roku 2026.
