Podľa septembrového prieskumu verejnej mienky, ktorý sa zverejnil pred pár dňami a robila ho agentúra Polis, je jasným víťazom volieb OĽaNO s 20,7 % hlasov. Druhý je Hlas-SD so 16 %, tretia SaS s 11,6 percenta. Nasleduje Smer-SD s 8,8 %, ĽSNS s 8,5 %, Sme rodina má 7 % a SMK 5,5 percenta. Pred parlamentom by skončili KDH so 4,9 %, PS 4,8 %, Za ľudí 3,9 % a Dobrá voľba s 2,8 percentami. Podľa sociológa Pavla Haulíka sú to čísla aktuálne, ale do volieb je veľmi ďaleko.
Tak sa zdá, že OĽaNO si drží pozíciu víťaza, hoci je vidieť stratu pár percent. V každom prípade sa ukazuje, že ani koronavírus, a hlavne napríklad ani kauza advokáta Miškoviča, neubrali strane voličov.
Miškovič nie je kauza. Respektíve je, samozrejme, ale nie z pohľadu vplyvu na verejnú mienku. Je to niečo, čo sotva zahýbe preferenciami. Dôvody sú prosté: jednak nešlo o rozsiahle sumy, hoci súčet mohol byť vysoký, ale nie je to zložené z dramatických súm. Druhá vec je, že Miškoviča ťažko priradiť k nejakému politickému subjektu, hoci, áno, ide o zmluvy s ministerstvami či inštitúciami riadenými nominantmi OĽaNO, ktorí jeho služby využívajú.
Volič sa však ťažko môže zorientovať, čo je koalícia ako celok a čo sú jej jednotlivé zložky. Ťažko možno očakávať, že bude vyvodzovať nejakú politickú zodpovednosť vo vzťahu trebárs k tomuto politickému subjektu. Hodnotil by som to ako krátkodobú záležitosť, ktorá sa rozplynie tak rýchlo, ako prišla. To, myslím si, žiadny prieskum nie je schopný odhaliť príčinne, prečo tam k nejakým pohybom dochádza alebo nie. Spoliehať sa len na takéto “kauzy”, že ony vysvetľujú zmeny v preferenciách, je neodôvodnené.
Čo sa týka vládnej koalície – Za ľudí je podľa prieskumu mimo parlamentu. Pre vás to prekvapivé asi nie je vzhľadom na vaše predošlé vyjadrenia, že strana bez Kisku nemá zmysel, lebo stratila hlavný dôvod vzniku… Ale ide o vládnu stranu, ktorá ak by sme tie čísla brali úplne vážne, sa aj pri štatistickej odchýlke dostane do parlamentu len s odretými ušami, ak, samozrejme, vôbec.
V rámci štatistickej chyby to môže byť aj tak, aj inak. Pokiaľ ide o Za ľudí, nemám dôvod meniť svoje hodnotenie. Strana vznikla za iným účelom, než dnes funguje, stratila svojho zakladateľa a tým pádom akoby prišla o dôvod svojej existencie. Ten preferenčný zisk tejto strany sa môže meniť, ale nemyslím si, že by mala táto strana veľkú šancu a veľký priestor na to, ako zmeniť tieto svoje preferencie. Myslím si, že volič, ktorý bude nespokojný s niektorými krokmi koalície, bude skôr hľadať iné subjekty než stranu Za ľudí. Ona v tej koalícii nemá veľké slovo a tým pádom ani nemá šancu robiť nejakú samostatnú viditeľnú a vnímateľnú politiku. Obávam sa, že tieto čísla sú reálnym vyjadrením možností Za ľudí, ktoré perspektívne strana dnes má, a tie možnosti nie sú veľké.
Ani dve výrazné ministerky nedokážu stranu potiahnuť?
Nuž, viete, pani ministerka spravodlivosti robí veci, ktoré nebudú mať rýchly efekt. Volič nebude vidieť rýchlo výsledky. Sú to kroky, ktoré môžu, ak teda budú dobre urobené, priniesť ovocie po čase, ale nie okamžite, a tým pádom efekt akoby zanikal, respektíve sa v tomto momente rozpúšťal. A pokiaľ ide o predsedníčku strany a jej ministerstvo, to je opäť otázka, ako to dokáže identifikovať volič, či tie kroky bude vedieť vôbec priradiť nejakej politickej strane. Myslím si, že ani jedno, ani druhé nie je ministerstvo, ktoré by mohlo priniesť rýchle preferenčné ovocie.
Veľmi dobre sa umiestňuje Hlas. Táto oficiálne asi týždňová strana je druhá v poradí so 16 percentami. Smer, z ktorého členovia dnešného Hlasu odišli, má necelých deväť percent.
Ani tu nemením názor. Hlas ťaží momentálne z toho, že v rámci politickej scény zatiaľ nie je veľký boj o voliča v zmysle silného mediálneho tlaku na jednotlivé politické subjekty. To príde. Aktuálne téma covid prekrýva celú politiku. Hoci covid nefunguje ako priame politikum, tak minimálne zaberá priestor v médiách, je tým, o čom ľudia rozprávajú a čo sa ich týka.
Takže pokiaľ sa nevráti slovenská verejná politická scéna ku klasickým politickým témam, bude to strane Hlas preferenčne vyhovovať. Ale v momente, keď sa ukáže, že je to súper, ktorý môže ohrozovať strany vládnej koalície alebo iné subjekty, tak sa vrátia komunikačne k témam, ktoré spájajú alebo sledujú vznik tejto strany ako pokračovateľa Smeru, alebo ľudí, ktorí prišli zo Smeru, a bude sa na nich vyvíjať mediálne taký silný tlak, ako sa vyvíja na Roberta Fica, možno, že bude ten tlak ešte aj väčší. Z tohto pohľadu zase by som povedal, že tie čísla sú platné dnes, ale zďaleka nemusia predstavovať stabilný trend.
