Národní kontrolóri upozorňujú vedenie Sociálnej poisťovne, ale aj vládu na riziká spojené s ďalším výpadkom odvodových príjmov z dôvodu zvýšenej miery nezamestnanosti, ale aj pretrvávajúcich vplyvov ochorenia spôsobeného novým koronavírusom na celý podnikateľský sektor. Tento negatívny jav sa zároveň môže výrazne premietnuť aj do platobnej schopnosti zdravotných poisťovní voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Analytici Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v priebežnom monitoringu vývoja štátneho rozpočtu verejnej správy upozorňujú aj na nedostatočné čerpanie európskej finančnej pomoci, ktorá je na úrovni 35 % jedna z najnižších v Európskej únii (EÚ).
Najvýraznejšie sa mimoriadne opatrenia prejavili v priemyselnej produkcii, okrem iného zastavením výroby v automobilových fabrikách a v apríli bol zaznamenaný historický pokles, a to medziročne až o viac ako 40 %. Daňové a odvodové príjmy sa podľa aktuálneho odhadu rezortu financií majú v porovnaní s rokom 2019 znížiť o 1,6 miliardy eur, pričom oproti aprílovej prognóze, ktorá odhadovala výpadok až 2,3 miliardy eur, ide o mierne zlepšenie.
V júni zaznamenalo Slovensko po prvýkrát od začiatku krízy vyšší výber dane z pridanej hodnoty (DPH), ako v porovnateľnom období predchádzajúceho roka. Kým v júni 2019 bol výber DPH na úrovni 578 miliónov eur, v tom istom mesiaci tohto roku sa výber dostal na úroveň 604 miliónov eur. NKÚ SR pri pohľade na vývoj tohtoročného rozpočtu tiež konštatuje, že sa nenaplnili riziká na trhu práce a nedošlo k dramatickému zvyšovaniu miery nezamestnanosti. V letných mesiacoch sa miera nezamestnanosti ustálila na úrovni 6,6 %.
Poslanci na júnovej schôdzi parlamentu schválili zmeny v štátnom rozpočte a schodok rozpočtu sa dostal na úroveň 12 miliárd eur, pričom vládne výdavky vzrástli o 7,8 miliardy eur na aktuálnu úroveň 26,3 miliardy eur. Na druhej strane celkové príjmy sa znížili z rozpočtovaných 15,8 miliardy eur na 14,4 miliardy eur. Rezort financií na základe doterajšieho vývoja odhaduje, že deficit štátneho rozpočtu dosiahne úroveň viac ako 11 % HDP. “Slovensko síce patrí medzi krajiny s nižším dlhom, ale v dobrých ekonomických časoch vláda nevyužila šancu na vytvorenie rezervy na horšie časy,” konštatuje NKÚ.
Kontrolóri vidia rezervy tiež vo využívaní európskej finančnej pomoci. Slovensko sa v súčasnosti nachádza v siedmom, poslednom roku implementácie programového obdobia 2014 – 2020. Ku koncu júna tohto roka sa v rámci všetkých operačných programov podarilo vyčerpať sumu 4,4 miliardy eur, čo je len necelá tretina z celkovej alokácie európskych finančných zdrojov. V medzinárodnom porovnaní sa SR dostala výrazne pod priemer Európskej únie, ktorý je na úrovni 45 %, a za krajinou je už len Rumunsko, Španielsko a Chorvátsko.
Počas prvých šiestich mesiacov roka 2020 bolo zo strany rezortu financií či v pôsobnosti správcov rozpočtových kapitol zrealizovaných viac ako 1200 rozpočtových opatrení. Na boj proti pandémii a pomoc pri naštartovaní ekonomiky bolo od februára do júna vykonaných 26 opatrení v sume 1,14 miliardy eur.
Najväčší objem peňazí smeroval do rezortu práce, ktorý 220 miliónov eur využíva na podporu udržania zamestnanosti. Podnikateľov mohlo vďaka 200-miliónovej finančnej injekcii vlády cielene podporiť ministerstvo hospodárstva a 122 miliónov eur bolo určených na nákup zdravotníckeho materiálu a pomôcok pre Štátne hmotné rezervy SR. Výraznú finančnú podporu nasmerovala vláda SR do Sociálnej poisťovne, kde v prvom polroku bol zrealizovaný transfer na úrovni takmer 670 miliónov eur, vďaka ktorému bola zachovaná platobná schopnosť poisťovne. Išlo hlavne o vyplácanie nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti. Napríklad vyplácanie nemocenských dávok sa v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho kalendárneho roka zvýšilo o 70 %.
