Čo bude so zákonom o elektronických komunikáciách? Parlament ho rýchlo schválil, prezidentka čaká na novelu. Právo na súkromie je v týchto chvíľach s vysokou pravdepodobnosťou, ktorú by určil až Ústavný súd, mimo zákonom stanovených pravidiel. Čo s tým? Ústavný právnik Vincent Bujňák pre ParlamentnéListy.sk konštatuje: „Obzvlášť v práve platí, že rýchlosť často plodí takéto nedostatky.”
Pozrime sa spolu na výhrady prezidentky, pre ktoré zákon najskôr vetovala, a teraz nepodpísala a kde by malo dôjsť k zmene. Viete ich, prosím, tak zrozumiteľne zhrnúť?
Zjednodušene povedané, tam sú také tri piliere, ktoré je potrebné dodržať, pokiaľ zasahujete do práva na súkromie, respektíve do ochrany osobných údajov. Jeden pilier je, a prezidentka vyčítala, že nebol dodržaný, a to je určitosť pojmov. To znamená, že podľa pani prezidentky boli v zákone použité pojmy, ktoré umožňujú veľmi širokú interpretáciu. Napríklad je to založené na pojme ochrana verejného zdravia, čo je naozaj veľmi široký pojem, a takých pojmov tam bolo viacero. Takže zákon nebol dostatočne určitý.
Prezidentka Čaputová v rámci tohto prvého piliera, ako ste to nazvali, upozornila aj na to, že človek sa zo zákona nedozvie účel zákona.
Podľa pani prezidentky bez dôvodovej správy je ten zákon ťažko pochopiteľný. Na to, aby ste pochopili účel, čo chceli zákonom dosiahnuť, tak to zo samotného textu zákona podľa prezidentky nie je zrejmé a je to zrejmé až z dôvodovej správy. Pritom to, čo sa schvaľuje, čo sa zverejňuje v Zbierke zákonov a s čím je oboznámený bežný človek, je zákon. Koľko ľudí číta a vie vôbec, kde vyhľadať dôvodovú správu? Neznalosť zákona pritom neospravedlňuje. Pokiaľ teda naozaj platí, že zákon je možné ťažko interpretovať bez dôvodovej správy, potom sa urobila chyba už v úvodnej fáze.
Druhý pilier sa bude asi dotýkať toho, že občan nie je chránený pred potenciálnym nezákonným zásahom do jeho súkromia, lebo sa nedozvie, že Úrad verejného zdravotníctva SR o ňom zhromažďuje informácie cez mobilných operátorov. Do úvahy treba brať aj to, že žijeme v krajine, kde unikajú a zneužívajú sa informácie azda odvšadiaľ… Súkromie je to najcennejšie, čo človek má, a štát ho predsa ani v mene pandémie nemôže len tak, bez vedomia občana narušiť.
Áno, druhý pilier spočíva v podstate v tom, že treba mať prostriedky na ochranu pred zneužitím toho zákona. Napríklad v prípade, ak o vás niekto zbiera citlivé údaje, v tomto prípade by si ich mohol vyžiadať Úrad verejného zdravotníctva SR, a tak by mala existovať povinnosť, aby vás o tom notifikovali. Niekto by teoreticky mohol byť aj na Slovensku, a napriek tomu by si o ňom vyžiadali takýto údaj, tak by to nemohli urobiť, lebo by to bolo v rozpore so zákonom, ale on sa o tom teraz nedozvie, že by si takýto údaj Úrad verejného zdravotníctva SR vypýtal. Prezidentka vyčítala, že určite by mala byť záruka notifikácie občana, on by sa potom teoreticky mohol na súde brániť, že nikde necestoval a prečo o ňom zhromažďujú takéto údaje.
Poďme sa pozrieť na tretí pilier.
Tretí pilier spočíva v tom, aby ten zásah do súkromia bol reálne vykonateľný. Keď to teda zasahuje do základných ľudských práv, musí sa sledovať legitímny cieľ. Ten prezidentka nespochybňovala, podľa nej áno, ten legitímny cieľ tam je, ochrana pred šírením nákazlivej choroby, ale keď už sledujete legitímny cieľ a zasahujete tým do ľudského práva, potrebujete, aby to bolo vykonateľné.
A tu prezidentka upozornila napríklad na to, čo sa v praxi naozaj deje, že niekto používa SIM kartu písanú na iného majiteľa. Je trebárs úplne bežné, že manžel platí manželke paušál a SIM karta je napísaná na jeho meno. Keď by potom išla manželka do zahraničia, do tzv. červenej krajiny, tak je vlastne rozpor medzi tým, na koho je to číslo napísané, o kom sa zhromažďujú informácie, a tým, kto reálne v tej krajine bol. Prezidentka upozorňovala, že ako sa toto v zákone ošetrí, aby sa legitímny cieľ nemíňal účinku.
Tiež z hľadiska vykonateľnosti upozorňovala na to, že sa môžete pohybovať v blízkosti hranice s iným štátom, ktorý je označený za tzv. červený, a tým, že vám mobil chytí signál, sieť iného operátora, tak vám to môže vykázať, že ste prekročili hranice, hoci vy ste sa len cez mobil napojili na sieť operátora v danej tzv. červenej krajine.
Prezidentka vychádzala zrejme z uznesenia Ústavného súdu, ktorý sa ešte pred koronou vyjadril k tomu, akým spôsobom sa môže prijať zákon, ktorým sa zasahuje do práva na súkromie?
Vychádzala z názoru Ústavného súdu, áno, a vyčítala národnej rade, že sa týmto nálezom neriadila.
Toto sa pýtajú viacerí: Ako je možné, že sa pri takej citlivej téme parlament neriadi nálezom Ústavného súdu?
Keď máte bežný návrh zákona, ide do pripomienkového konania, vyjadrujú sa k nemu všetky možné subjekty ako napríklad generálna prokuratúra, Úrad na ochranu osobných údajov, a tí tam dajú svoje pripomienky, že toto by ste mali urobiť inak. Ale tým, že toto išlo v rámci skráteného legislatívneho konania, tak to nešlo do pripomienkového konania, rovno to išlo do Národnej rady SR a to je zrejme ten dôvod, prečo to takto skončilo. Obzvlášť v práve platí, že rýchlosť často plodí takéto nedostatky.
Pôvodne sa prezidentka vyjadrila, že ak poslanci prelomia jej veto, čo sa aj stalo, podá podnet na Ústavný súd. Aktuálne je už zákon čerstvo vydaný v Zbierke zákonov, prezidentka ho na znak nesúhlasu, ktorý je už ale právne irelevantný a je to gesto, nepodpísala, ale o Ústavnom súde je ticho. Dohodla sa vraj s advokátmi ministra výstavby Doležala, že zákon dodatočne prepracujú. To vyzerá, povedzme, veľmi kompromisne alebo to má nejaké vysvetlenie podľa vás?
Budeme teraz čakať, čo sa stane. Či vláda predloží do NR SR novelu týchto svojich úprav, a opäť zrejme v skrátenom legislatívnom konaní to rýchlo schvália.
Opoziční poslanci avizovali, že oni čakať nebudú a napadnú zákon na Ústavnom súde. Ten by mohol, ak bude registrovať pochybnosti v zákone, pozastaviť účinnosť prijatého zákona až do celkového rozhodnutia.
Áno. A ak medzitým poslanci prijmú novelu, tak to bude vyriešené a Ústavný súd by zastavil konanie, lebo napadnutý zákon by už neplatil. A ministrom Doležalom bolo komunikované, že plánujú prijať novelu. Je totiž možné, že poslanci zvolili tento postup aj preto, lebo ak by poslanci schválili veto prezidentky a zákon by ukončil svoju púť, a nebol zverejnený v Zbierke zákonov, ďalší návrh zákona v tej istej veci, čo nebola schválená, je možné podať podľa rokovacieho poriadku NR SR až po šiestich mesiacoch. Aplikačnou výnimkou bolo ale napríklad schválenie eurovalu, kde nikto neriešil, že narazil na rokovací poriadok.
