Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru EP pre priemysel a energetiku (ITRE) v utorok poobede veľkou väčšinou schválili vytvorenie Nástroja na podporu platobnej schopnosti firiem oslabenej v dôsledku koronakrízy. Uviedol pre TASR slovenský europoslanec Robert Hajšel (Smer-SD), ktorý je spravodajcom EP k tejto legislatíve.
Hajšel uviedol, že to považuje za silný politický odkaz vládam členských štátov EÚ, aby urobili všetko pre záchranu nielen veľkých spoločností, ale aj malých a stredných podnikov.
„Som rád, že sme aj napriek rozpačitému výsledku júlového samitu EÚ dnes z europarlamentu vyslali jednoznačný signál a veľkou väčšinou hlasov vo výbore schválili znenie kompromisného návrhu, ktorý sa mi počas leta podarilo vyrokovať, a ktorý získal podporu najsilnejších politických frakcií,” opísal situáciu poslanec.
Upozornil, že aj napriek tomu, že európski lídri vrátane slovenského premiéra Igora Matoviča (OĽANO) na júlovom samite rozhodli o dramatických rozpočtových škrtoch vo viacerých, aj pre Slovensko veľmi dôležitých programoch, spolu s europoslancami z viacerých štátov Únie je pripravený urobiť všetko pre to, aby Európsky parlament “zatlačil” na prehodnotenie niektorých rozhodnutí. Lebo ide o záchranu národných ekonomík, pracovných miest a osudov miliónov občanov EÚ.
„Výsledok hlasovania a schválenie tejto legislatívy považujem za dôležitý krok v snahe prehodnotiť rozpočtové škrty,” dodal Hajšel.
Zriadenie Nástroja na podporu platobnej schopnosti životaschopných firiem, ktoré zasiahla koronakríza, by podľa návrhu Európskej komisie malo byť významnou súčasťou plánu obnovy, na ktorý si chce EÚ požičať 750 miliárd eur. Aj preto, že podpora zamestnanosti a udržania pracovných miest je jednou z hlavných priorít Únie v snahe zabrániť ďalšiemu ekonomickému prepadu a znižovaniu životnej úrovne občanov.
Hajšel spresnil, že pre štáty ako Slovensko je dobrou správou, že sa výboru EP podarilo presadiť, aby pri posudzovaní dôsledkov koronakrízy v členských krajinách boli okrem zdravotných kritérií braté do úvahy aj negatívne sociálne a ekonomické vplyvy, ktoré sú v mnohých prípadoch výraznejšie ako tie zdravotné.
„Špeciálnu pozornosť sme venovali malým a stredným podnikom, ktoré zamestnávajú takmer tri štvrtiny pracujúcich a ich prežitie je kľúčové. V rámci tohto nástroja trváme na tom, aby boli všetky administratívne náležitosti spojené s čerpaním podpory zjednodušené a žiadateľom bola poskytnutá pomoc pri podávaní žiadostí,” dodal.
Podľa jeho slov EP určil jednoznačné pravidlá, aby firmy, ktoré o takúto formu pomoci požiadajú, museli splniť podmienku, že budú naďalej vykonávať svoju činnosť v príslušnej krajine a neplánujú presunúť svoje pôsobisko mimo hraníc EÚ. Ide o snahu zabezpečiť, aby z európskych zdrojov boli zachraňované len tie podniky, ktoré plánujú aj v budúcnosti vytvárať pracovné miesta v rámci Únie.
Po utorňajšom hlasovaní vo výbore pre priemysel a energetiku bude o tejto legislatíve v najbližších dňoch hlasovať aj rozpočtový a ekonomický výbor a následne budú o ňom hlasovať všetci poslanci EP počas septembrového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.
