Európski lídri vyzvali v utorok na pokoj a dialóg v Bielorusku a na ukončenie násilia. Reagovali tak na protesty po spochybňovaných prezidentských voľbách, ale niektoré hlasy varovali pred zasahovaním do záležitostí tejto krajiny. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) ponúkla pomoc pri uskutočnení dialógu medzi bieloruskou vládou a politickou opozíciou v krajine, uviedla švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová.
Švédsko je nastupujúcou predsedníckou krajinou v 57-člennej OBSE, kam patrí aj Bielorusko.
„Povedali sme, že sme ochotní odcestovať do Minska – spolu s Albánskom, súčasným predsedajúcim štátom v OBSE – a pomôcť s dialógom, aby sa v Bielorusku dosiahla politická zmena,” povedala pre Švédsky rozhlas ministerka.
Lindeová uviedla, že Švédsko neuznáva znovuzvolenie prezidenta Lukašenka vo voľbách z 9. augusta.
Parlamenty Litvy a Lotyšska tiež vyzvali na nové voľby v Bielorusku.
Litovskí zákonodarcovia vyhlásili, že inštitúcie Európskej únie a členské štáty EÚ a NATO by nemali uznať Lukašenka ako prezidenta a mali by uvaliť na jeho režim sankcie.
Litovský prezidenta Gitanas Nauseda však varoval pred zasahovaním do situácie v Bielorusku. „Najdôležitejšie je, aby ani Západ, ani Východ nezasahovali do vnútorných záležitostí Bieloruska. To by nebolo oprávnené,” povedal Nauseda pre Litovský rozhlas.
O bieloruských protestoch proti výsledku prezidentských volieb telefonicky diskutovali aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a ruský prezident Vladimir Putin. Merkelová zdôraznila, “že bieloruská vláda musí prestať s násilím proti pokojným protestujúcim, musí okamžite prepustiť všetkých politických väzňov a začať národný dialóg s opozíciou a spoločnosťou, aby sa kríza prekonala”, uviedol jej hovorca Steffen Seibert.
Kremeľ vo vyhlásení napísal, že Putin varoval Merkelovú pred “zasahovaním zahraničia do vnútorných záležitostí” Bieloruska. Moskva tiež uviedla, že očakáva, že napätá situácia u jej suseda a spojenca sa čoskoro upokojí.
Šéf Európskej rady Chares Michel tiež s Putinom diskutoval o situácii v Bielorusku, oznámil Michel. „Iba pokojný dialóg s účasťou naozaj všetkých aktérov môže túto krízu vyriešiť,” napísal na Twitteri Michel.
Masové protesty a štrajky vypukli v Bielorusku, často označovanom ako posledná diktatúra Európy, po prezidentských voľbách z 9. augusta, v ktorých oficiálne znovu zvíťazil Lukašenko, ale obviňujú ho zo zmanipulovania volieb vo svoj prospech.
Lukašenko (65) vedie východoeurópsku krajinu už 26 rokov a toleruje len málo odporu. Bielorusko je ekonomicky závislé od pomoci Ruska.
Polícia reagovala na protesty násilnými zásahmi a zadržala tisíce demonštrantov, mnohí z nich po prepustení uviedli, že s nimi vo väzbe zle zaobchádzali alebo že ich dokonca mučili.
V utorok odstúpil bieloruský veľvyslanec na Slovensku Igor Leščeňa po tom, čo vyjadril solidaritu s protestným hnutím, informovala aj nemecká agentúra DPA s odvolaním sa na bieloruský spravodajský portál Tut.by a slovenské médiá.
DPA citovala slová Leščeňu, že jeho odstúpenie je “logickým krokom”, keďže sa vo víkendovom videoodkaze postavil proti Lukašenkovi. „Stojím zo solidarity pri tých, ktorí pokojne protestujú na uliciach a v mestách Bieloruska, aby bolo počuť ich hlas,” povedal veľvyslanec vo videu.
Agentúra DPA ďalej uviedla, že slovenský premiér Igor Matovič ponúkol Leščeňovi azyl v prípade, že sa nebude môcť vrátiť do svojej rodnej krajiny.
Kríze v Bielorusku sa budú v stredu na mimoriadnom summite EÚ venovať aj lídri členských krajín. Summit zvolal šéf Európskej rady Michel. Minulý týždeň sa ministri zahraničných vecí EÚ dohodli, že začnú pripravovať sankcie proti bieloruským predstaviteľom, zodpovedným za policajné násilie a volebné podvody.
