Virológ Klempa: Počty infikovaných koronavírusom rastú. Skvelé zvládanie pandémie v minulosti nestačí ako záruka pre skvelú budúcnosť

0
Boris Klempa, Virologický ústav, Biomedicínske centrum SAV. (Foto: SAV)

„Čo bolo doteraz, je skvelé, ale nie je to zárukou, že aj ďalší priebeh bude rovnako skvelý,” odpovedal pre ParlamentnéListy.sk virológ Boris Klempa z Virologického ústavu BMC SAV na otázku, či sa môže priebeh pandémie na Slovensku výrazne zhoršiť. Vysvetlil aj, ako fungujú lieky na COVID-19 a prečo nie sú definitívnym riešením.  

Druhá vlna koronavírusu – blíži sa alebo je už tu? Minulý týždeň pribúdalo denne  40, 30, 60 prípadov ľudí infikovaných novým koronavírusom, čo je vysoký nárast, pribudli aj dve obete. Začína sa teda druhá vlna? 

Nie je dôležité, či to nazveme druhou vlnou, alebo to nenazveme druhou vlnou, je  to slovičkárenie. Rozhodujúce je, že prípady pribúdajú.

Zostaňme ešte ale chvíľu pri tom slovičkárení, už vieme, ako je to s druhou vlnou približne, ale objasnime si ešte, čo to je presne pandémia. Príliš veľa ľudí totiž začína situáciu zľahčovať. 

Pandémia je to od začiatku, z definície hovoríme o pandémii, keď choroba prekročí hranice jedného kontinentu a šíri sa po celej zemeguli. Čiže celosvetovo sa šíriaca epidémia rovná sa pandémia. 

Tvrdí sa, že za nárastom sú hlavne ľudia, ktorí sa vrátili z dovoleniek, aká je podľa vás ďalšia prognóza? Čo môžeme čakať? Je možné, že si nejako vypestujeme imunitu na vírus? Alebo to vyvrcholí a samo opadne? Alebo sa opäť budú musieť prijať nejaké opatrenia, ktoré sa zrušili? Čo s tým vírusom a hlavne našimi životmi?  

Samé nič nevyvrcholí a neopadne. Opäť to bude boj na úrovni nejakých opatrení, vďaka ktorým sa tie počty budú držať v nejakých, dúfajme, rozumných číslach. Ono je ťažké  dopredu odhadovať.

Stačí sa pozrieť do sveta. V niektorých krajinách to prebieha absolútne dramaticky a to aj v takých, kde by sme to nečakali, ako sú Spojené štáty americké. Niektoré krajiny to predsa len zvládajú lepšie. Isté je, že samé od seba sa nestane nič dobré a bude potrebné to manažovať. Rozhodujúce bude opäť čo najintenzívnejšie testovanie, za ktorým musí nasledovať vyhľadávanie pozitívnych jedincov, ich  kontaktov, karanténa, izolácia. Bez týchto vecí, žiaľ, sa zrejme nezaobídeme. 

Keď sa pravidlá uvoľňovali, určite sa s nejakou mierou nárastu rátalo. Kde je taká hranica?

To uvoľnenie opatrení bolo nevyhnutné, ale rovnako bolo jasné, že po uvoľnení opatrení  musí dôjsť k opätovnému nárastu, keďže tá situácia v zahraničí je taká zlá. Napriek tomu, že u nás bola situácia dobrá, akonáhle raz otvoríte hranice, tak sa muselo stať to, čo sa deje. Lenže za zavretými hranicami sa žiť nedá. Takže bolo nutné nájsť a udržať rovnováhu medzi opatreniami a bežným životom.

Čiže aj teraz sa musí nájsť balans medzi intenzitou, s ktorou budeme ako krajina robiť opatrenia, a normálnym životom. To absolútne základné, čo však robiť treba a tento  nástroj aj využívame, je testovať a testovať ľudí prichádzajúcich zo zahraničia. Keď sa rýchlo zachytí každý nový prípad a jeho kontakty, nebudeme musieť robiť celoplošné  opatrenia a vystačíme si s lokálnymi opatreniami.

Čím lepšie a rýchlejšie to zachytávanie bude, o to menej obmedzení bude treba v rámci celej krajiny robiť.  V tejto chvíli to tak aj prebieha: v danom meste, okrese sa robia  opatrenia na lokálnej úrovni, a v Bardejove nemusia riešiť, že v Trenčíne je 20 pozitívnych,  to hovorím ako príklad.  

Myslíte, že tieto čísla 40 plus, 60 plus denne sa stabilizujú, zlepšia alebo zhoršia v najbližšom čase? Dovolenky ešte neskončili, takže asi je skôr predpoklad, že  sa aj zvýšia…

Je moje zbožné želanie, aby to už nenarastalo, ale tá pravdepodobnosť vyšších čísel je dosť reálna.  

V súvislosti s vyššími číslami infikovaných pribúda aj hospitalizácií, je riziko, že nemocnice opäť prejdú do mimoriadneho režimu a budú mať vyhradené lôžka pre potenciálnych COVID-19 pacientov?  

Toto riziko tu je, bude to závisieť od nárastu počtu nakazených ľudí. Akonáhle začnú byť kapacity nemocníc ohrozené, bude k tomu musieť prísť.  

Nemocnica na Kramároch v Bratislave napríklad už podala pacientom niekoľko tabletiek proti COVID-19. Na druhej strane v USA či Brazílii sú počty mŕtvych denne žalostné. Ako je to teda s tými liekmi?   

Na tie lieky by som sa určite nespoliehal v zmysle, že sme za vodou, pretože tie lieky sú vlastne skôr pre tie veľmi ťažké prípady. Momentálne sú dve skupiny tých liekov, jeden nepôsobí proti vírusu, ale pomáha potláčať veľmi masívny zápal u pacientov v najťažšom  štádiu, ktorí sú už na umelej ventilácii a podobne.

Ďalší liek, remdezivir, tam je naopak dôležité  podanie veľmi skoro, pretože obsahuje protivírusovú látku, a keď už je masívny zápal v pľúcach, tak v tom momente je už na tento liek neskoro. Takže ani jeden z tých liekov nie je definitívnym riešením na COVID-19.  Sú veľmi dobré na to, že zachránime viac ľudských životov, možno väčší podiel sa podarí zachrániť, ale len pre tieto lieky to určite nemôžeme všetko hodiť za hlavu, že problém je vyriešený a nehrozí zahltenie zdravotného systému a tak ďalej… 

Určite to, čo by malo veľmi zásadne ovplyvniť celú tú pandémiu alebo ju dokonca ukončiť,  tak to je moment, keď sa podarí dostať na trh vakcínu, ktorá bude účinná a ktorej bude dosť a u ktorej dosiahneme dosť vysokú preočkovanosť.  Tak vtedy sa podarí pandémiu úplne zastaviť. Vírus nezmizne zo sveta, ale tie počty prípadov budú manažovateľné a stane sa to bežnou súčasťou nášho života, podobne ako iné infekčné ochorenia.

Vývoj vakcíny podľa dostupných správ vyzerá nádejne. S čím treba rátať, kým sa dostanú na trh? 

Áno, to vyzerá nádejne, zatiaľ nenastal okamih, pri ktorom by nastala panika, že s vakcínou to vyzerá zle. Zatiaľ všetky predbežné výsledky klinických testovaní prvej aj druhej fázy naznačujú, že sme na dobrej ceste, že vakcína je bezpečná aj účinná – to zatiaľ vieme sprostredkovane tým, že sa zmerajú nejaké protilátkové odpovede a tak ďalej, ale teraz už prebiehajú klinické skúšky poslednej, tretej fázy, kde ide skutočne o desiatky tisíc dobrovoľníkov, ktorí dostávajú tú vakcínu a táto fáza bude rozhodujúca, aby sa potvrdilo, že vakcína je aj bezpečná, aj účinná.

Niektoré z tých skupín, ktoré ju vyvíjajú – väčšinou ide o dvoch partnerov, veľkú firmu s inštitúciou – ako je napríklad Univerzita v Oxforde s AstraZeneca alebo americká firma Moderna s americkým Národným ústavom zdravia. Tieto dve skupiny už vyhlásili, že na jeseň budú pripravené poskytovať vakcínu, ale zatiaľ pre núdzové použitie.

Pravdepodobnejšie je, že až niekedy na jar 2021 bude vakcína normálne dostupná a zrejme aj od viacerých výrobcov. Okolo  toho bude ale ešte veľa diskusií, že ktorá je lepšia a koľko jej nakúpiť a ako je účinná a ako dlho jej účinnosť vydrží… Bude ešte veľa, veľa diskusií o  vakcínach. 

Do tej jari, kým bude vakcína, môže sa ten stav na Slovensku, nedajbože, prudko zhoršiť?

Určite môže, keď sa to môže diať v iných krajinách, môže aj u nás. Doteraz sme to zvládali ukážkovo, až prekvapujúco ukážkovo. Len pozor, fakt je, že to, ako sme to zvládali doteraz, nezaručuje, že to bude tak isto prebiehať aj ďalej. Stále to bude o tom, aby nezačalo dlho nerozpoznané šírenie. To riziko tu bude stále a preto treba byť stále ostražitý. To, čo bolo doteraz, je skvelé, ale nie je to zárukou, že aj ďalší priebeh bude rovnako skvelý.

- Reklama -