Slovenskí vinári sa dostávajú pod tlak v súvislosti s dovozom lacných zahraničných vín. Tento segment je prakticky neregulovaný. Zarážajúce sú aj štatistické údaje o priemerných cenách vína. Upozornil na to vo štvrtok na brífingu v Národnej rade (NR) SR poslanec za hnutie OĽANO Juraj Gyimesi. Riešením by podľa neho boli napríklad dotácie na dopestovaný kilogram hrozna, čím by sa údaje o víne sprehľadnili, zdôraznil aj potrebu kontroly pôvodu vína.
Dovoz vína podľa jeho slov predstavoval za minulý rok 871.000 hektolitrov, vývoz 488.000 hektolitrov a spotreba 671.000 hektolitrov. Poukázal na to, že pri porovnaní spotreby s množstvom dopestovaného vína na Slovensku je tam ešte stále rezerva viac ako 49 miliónov fliaš vína, ktoré “nevieme, odkiaľ je”. Problém podľa neho nastáva, keď má štát povedať, koľko vína je zahraničného a koľko slovenského. “Dnes vám to nepovie nikto. Neexistuje žiadna štatistika, neexistuje žiadna kontrola,” podotkol.
Zdôraznil, že pokiaľ ide o tzv. tiché vína, tie majú nulovú spotrebnú daň. Poznamenal, že finančná správa pri správe týchto vín postupuje podľa zákona o vinárstve, podľa ktorého obchodník s vínom môže víno dovážať a vyvážať len na základe zjednodušeného sprievodného dokladu, ktorý je povinný hlásiť FS a veterinárnej a potravinovej správe. “Ja vám garantujem, že drvivá väčšina tých nepoctivých vinárov to nerobí, pretože za nehlásenie neexistujú žiadne sankcie,” vyhlásil. Navštívil tiež dva colné úrady, oba mu potvrdili, že výkon kontroly u vinárov sa nekoná.
Podotkol tiež, že priemerná cena sudového vína na Slovensku predstavovala hodnotu 0,71 eura na liter. “Nie je možné za 0,71 eura dopestovať hrozno, vylisovať z neho víno, uskladniť ho, prepraviť, a ešte na tom zarobiť,” dodal s tým, že napríklad z Maďarska bolo dovážané hrozno za 0,26 eura za kilogram.
Tento problém by sa podľa neho dal riešiť napríklad zvýšením spotrebnej dane na víno z nuly na nejakú symbolickú sumu. Myslí si však, že by to nebolo možné vzhľadom na tlak z EÚ, najmä od krajín, ako je Španielsko či Taliansko. Ďalšou možnosťou podľa neho je, aby Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dalo akúsi subvenciu alebo dotáciu na každý dopestovaný kilogram hrozna, čím by sa situácia sprehľadnila a spotrebiteľ by mal istotu, že pije kvalitné slovenské víno. Priblížil, že ďalším alternatívnym riešením je zaviesť trestný čin falšovania vína či zavedenie kolkov na víno podobne ako v Rakúsku. O tomto probléme už diskutoval aj so šéfom agrorezortu Jánom Mičovským (OĽANO). Podľa Gyimesiho sa to teda bude riešiť, otázne je však, akým spôsobom.
Zároveň dodal, že Finančná správa musí začať kontroly u vinárov. Skonštatoval, že kontroly v súčasnosti vykonáva len Štátna veterinárna a potravinová správa. “Pri kontrolách sa zistilo, že 54 % zahraničného vína malo nedostatočnú kvalitu a pri domácich burčiakoch to bolo až 37,5 %. Toto je kontrola zameraná len na kvalitu,” doplnil. Kontrolou pôvodu vína by sa podľa neho dalo vylúčiť, že by sa vo fľaškách s etiketou slovenského vína nachádzalo zahraničné. Gyimesi však tvrdí, že takéto kontroly štát nerobí a nie je na to ani technicky uspôsobený.
