Kollár: Čaká nás stret dvoch názorových línií na to, ktorá cesta môže strane Za ľudí zabezpečiť politické prežitie

0
Miroslav Kollár, primátor Hlohovca (Foto: TASR)

Je to názorový stret, hodnotí svoje súperenie s Veronikou Remišovou o predsednícky post v strane jej protikandidát v rozhovore pre ParlamentnéListy.sk Miroslav Kollár. Týždeň pred snemom, ktorý určí nasledovníka Andreja Kisku, hovorí aj o tom, či je za spoluprácu so SaS, o ktorej sa hovorilo po kauze diplomovky Borisa Kollára.

Pred časom ste povedali, že ak nebude kandidovať Juraj Šeliga, postavíte sa proti Veronike Remišovej vy sám. Nakoniec ste kandidatúru predsa len oznámili, hoci Šeliga sa stále nevyjadril. Kandidujete, lebo Šeliga pridlho váha alebo ste nakoniec svoje slová prehodnotili a jednoducho chcete kandidovať?

Máme týždeň do snemu a ak chceme dať ľuďom v strane aspoň aký-taký priestor na poctivú diskusiu o jej budúcom smerovaní, už asi nie je čas to odkladať.

On vám to v podobnom duchu vrátil. Trochu to vyvoláva dojem, že “len nie Remišová”…

O svojej kandidatúre či nekandidatúre musí rozhodnúť a informovať sám Juraj. V prípade, že sa rozhodne nekandidovať, samozrejme, že sa budem uchádzať o jeho podporu, pretože ho poznám ako úprimného a hodnotového človeka a jeho spôsob výkonu politiky je mi blízky. A som si vedomý aj sily jeho hlasu vnútri našej strany. Zároveň vnímam našu doterajšiu spoluprácu aj ako príklad vzájomného rešpektovania hodnotových rozdielov v niektorých otázkach.

Svedčí to o pnutí v strane? Alebo je to len prirodzený boj o smerovanie strany?

Myslím si, že sme sa ako strana Andreja Kisku, ktorému vďačíme za dnešnú politickú existenciu, po jeho ohlásenom odchode ocitli akoby v bode nula, keď si treba jasne povedať, čo chceme byť za stranu, ak chceme dlhodobo prežiť ako relevantná politická sila. Čiže nevnímam to ako pnutie, ale ako normálny priestor na debatu, ako a s kým ďalej.

Sám hovoríte o konzervatívcoch i liberáloch v strane. Vyriešia v tomto smere niečo voľby o predsedu? Sám chcete, aby strana nebola taká širokospektrálna, aká by mala byť?

Vôbec si nemyslím, že ide o liberálno-konzervatívny konflikt v strane. Takto otázka nikdy nestála, aj keď chápem, prečo je dnes takto zjednodušujúco podávaná, najmä pri tom, aké konotácie má dnes nálepka „liberál“ v slovenskom verejnom priestore.

Snem bude o týždeň. Obehli ste polovicu okresov, navrhlo vás trinásť okresov z piatich krajov. Aká je nálada v strane a aké máte podľa vašich informácií šance na úspech?

Aj vzhľadom na to, že v deň konania prvého z okresných snemov Andrej Kiska v dvoch novinových rozhovoroch ukázal ako na svoju nástupkyňu na Veroniku Remišovú, nenastupujeme na ihrisko za stavu nula – nula. Napriek tomu si myslím, že treba členom strany ponúknuť aj alternatívny scenár nasmerovania strany, keďže doterajší koncept nás doviedol k dnešným trom-štyrom percentám. Ale aká je reálna nálada v strane, sa definitívne ukáže až na sneme 8. augusta.

Snem Za ľudí, Banská Bystrica. Foto: Facebook /Miroslav Kollár

V jednom rozhovore ste povedali, že rozdiel medzi vami a Veronikou Remišovou je okrem iného ten, že ona chce pokračovať v línii naširoko rozkročenej strany, kým vy cítite túto jej ambíciu ako dopredu prehratú, pretože tento priestor je už obsadený inými stranami. Aké sú však vaše konkrétne predstavy so smerovaním strany Za ľudí?

Opakujem už niekoľko mesiacov, že by sme sa mali vrátiť ku koreňom a pozrieť sa, kto boli a sú naši reálni voliči. Zistíme, že sú to viac mestskí ako vidiecki voliči (vo voľbách sme mali po PS-Spolu a SaS tretí najvyšší podiel týchto voličov, boli ich dve tretiny), viac stredopraví ako ľavicoví, viac liberálni a stredoví ako konzervatívni, typická stredná trieda. A dobrá správa je, že v tejto cieľovke je niekoľko stotisíc „neobhospodárených“ voličov. Preto by sme sa na týchto ľudí mali sústrediť ako na našu hlavnú cieľovku a tomu prispôsobiť a zúžiť aj programové zameranie, aby sme sa stali čitateľnejšou stranou s jasnou identitou.

Som presvedčený, že súperiť v sociálno-konzervatívnom priestore s populistickými lídrami ako Boris Kollár či Igor Matovič je cesta na politický cintorín. 

V tom rozhovore ma prekvapilo aj otvorené pomenovanie vzťahov v koalícii, ako ju vidíte vy. Nejde mi o to, že Borisa Kollára a Igora Matoviča vnímate ako populistických politikov, ale skôr vzťah k SaS. Kým po kauze Kollárovej diplomovky politici SaS hovorili, že majú k vám bližšie ako k Sme rodina a OĽaNO, že sa koalícia rozdelila na charakterných a tých druhých… Vy ste nedávno povedali, že si uvedomujete, že pre Richarda Sulíka by bolo “lepšie, keby sme politicky umreli”. Ako je to s vaším tandemom so SaS, má to pokračovanie?

Bol som od začiatku za spoluprácu aj za koordinovanejší postup so SaS. Som presvedčený, že spolu by sme boli vyrokovali lepšie podmienky pre obe strany aj personálne, aj z hľadiska obsahu programového vyhlásenia vlády. Vtedy však na takúto spoluprácu nebol priestor. A áno, tesnejšia spolupráca oboch strán dáva aj v dnešných časoch zmysel, ak chceme minimalizovať niektoré negatívne prejavy v koalícii. Len si myslím, že pre SaS sme na druhej strane úplne prirodzene politickým konkurentom a čiastočne cielime na podobného voliča.

súperiť v sociálno-konzervatívnom priestore s populistickými lídrami ako Boris Kollár či Igor Matovič je cesta na politický cintorín. 

A s postavením v samotnej koalícii?

Myslím, že naša jediná šanca, ako si uchovať politickú tvár, je narovnať sa z predklonu, v ktorom dnes sme, a prestať sa správať ustráchane. Iste, sme najmenší koaličný partner, vláda prežije aj bez nás, ale my nemáme dôvod z nej odchádzať, naopak, máme sa snažiť dôsledne trvať na dodržiavaní princípov, ktoré sme si napísali do koaličnej zmluvy a programového vyhlásenia vlády, keď ich niektorí naši partneri porušujú.

Vy ste za bližšiu spoluprácu so SaS? Ako by ste si ju predstavovali?

Tá spolupráca, myslím, celkom slušne funguje na úrovni poslaneckých klubov alebo konkrétnych poslancov, asi sa otvára priestor na hlbšiu diskusiu o forme spolupráce pri presadzovaní niektorých princípov aj na úrovni vedenia oboch strán.

Za ľudí vidíte ako “poslednú hodnotovú stranu” v parlamente, no sám sledujete príklon časti jej politikov k akémusi pragmatizmu, čo sa ukázalo aj pri diplomovkách… Ak by ste boli predsedom strany, trvali by ste skôr na tých hodnotách alebo na vízii, aby koalícia doslúžila celé volebné obdobie?

Myslím si, že takto tá otázka nestojí – že buď budeme dodržiavať princípy, alebo koalícia nedoslúži. Naopak som presvedčený, že koalícia vydrží, len ak sa všetci štyria vrátime k elementárnym zásadám, pre ktoré sme do toho išli – aby sme opravili krajinu po troch Ficových vládach. A nielen novou legislatívou, ale aj spôsobom výkonu politiky. Začať by sme mohli napríklad tým, aby sme nerobili to, čo sme vyčítali našim predchodcom.

Aký je váš názor na zatajenie svojho pracovného pôsobiska zo strany Lukáša Kyselicu, dnes štátneho tajomníka na vnútre. Remišová otvorene hovorí, že tajní nepatria do volených funkcií. Váš názor?

Už som sa k tomu vyjadril, v demokratickej krajine je to neakceptovateľné a pán Kyselica nemá zostať ani poslancom Národnej rady SR.

Hovoríme o hodnotách v politike. Je Kyselicovo správanie problémom alebo dokonca problémom koalície? Nemal by byť počuť váš hlas aj teraz ako v prípade Borisa Kollára?

Myslím, že sa k tomu jasne postavil kolega Juraj Šeliga, rovnako ja pre váš denník, opakujem len spomenuté konštatovanie – ak akceptujeme, že tajní agenti sa budú v rozpore so zákonom angažovať v politických stranách, prekračujeme červenú čiaru.

V demokratickej krajine je neakceptovateľné, aby Kyselica bol poslancom Národnej rady SR, myslí si Miroslav Kollár. Foto: TASR

Veronika Remišová uprednostňuje pred spájaním budovanie vlastnej identity. Čo ste tým chceli povedať?

Veronika hovorí, že chce pokračovať v koncepte široko rozkročenej stredovej strany s vlastnou identitou, ktorá cieli na všetkých. Dnes už tento koncept vnímam skôr ako chiméru. Ak sme s týmto konceptom na čele s osobnosťou exprezidenta Andreja Kisku dosiahli 5,77 %, nevidím reálny dôvod domnievať sa, že s rovnakým konceptom bez Andreja Kisku získame nejaký výrazne lepší výsledok. Napokon naše súčasné percentá v prieskumoch o tom hovoria úplne jasne. Stará múdrosť hovorí, že nie je veľmi prezieravé robiť dvakrát to isté a čakať iný výsledok.

Je váš súboj s Remišovou aj súbojom o budúcu tvár Za ľudí? Dá sa to zjednodušene nazvať bojom medzi liberálmi a konzervatívcami v strane?

Áno, je to stret dvoch názorových línií na to, ktorá cesta môže strane Za ľudí zabezpečiť politické prežitie. Ale ako som už spomenul, nie je to súboj, ktorý sa odohráva na osi liberalizmus-konzervativizmus.

Chcete naznačiť, že vy máte bližšie k vašim mestským voličom v produktívnom veku ako podpredsedníčka vlády?

Opakujem už niekoľko mesiacov, že by sme sa mali vrátiť ku koreňom a pozrieť sa, kto boli a sú naši reálni voliči tak, ako som ich už popísal. Som presvedčený, že súperiť v sociálno-konzervatívnom priestore, kde je prirodzená líderka Veronika, s populistickými lídrami ako Boris Kollár či Igor Matovič je cesta na politický cintorín. 

Zohrajú na sneme rolu aj preferenčné hlasy? Pani Remišová ich získala 81-tisíc, Juraj Šeliga 37,5-tisíc a vy 2600. Čo s tým? Lebo v týchto číslach je dosť nepomer…

Rozumiem tejto argumentácii, ja som však pri príchode do strany vyhodnotil svoju rolu ako rolu „ťažného“, nie „výstavného“ koňa, ak môžem použiť terminológiu starých otcov, a pomáhal som pri programe a ako krajský predseda budoval štruktúry v Trnavskom kraji. Prijal som túto rolu, keďže „výstavné“ kone sme mali parádne – Andreja Kisku, Veroniku Remišovú, Juraja Šeligu. Nepracoval som na seba, ale na stranu, aj preto ten počet krúžkov.

Dnes sme však bez lídra, máme tri-štyri percentá, preto chcem strane ponúknuť iný typ služby a schopností.

Môže strana či už s vami, alebo Veronikou Remišovou prekročiť tieň Andreja Kisku? Nebojíte sa, že ostanete v hlavách voličov ako “tí kiskovci” a podobne?

Nemyslím si, že máme prekračovať tieň Andreja Kisku. Andrej Kiska a jeho hodnoty, ktoré reprezentoval počas svojho prezidentského mandátu, zostanú trvalo vpísané v DNA našej strany a my jej teraz máme dať nový obsah a smerovanie, aby sme dokázali, že máme právo existovať na politickej scéne a byť užitoční pre Slovensko.

Andrej Kiska ukázal ako na svoju nástupkyňu na Veroniku Remišovú, preto nenastupujeme na ihrisko za stavu nula – nula, hovorí Miroslav Kollár. Foto: TASR

A má šancu dlhodobo si udržiavať preferencie nad hranou zvoliteľnosti či dokonca vo voľbách získať dvojciferný výsledok, ako si trúfate?

Keďže moja predstava o budúcnosti strany pomerne jasne hovorí, na akého voliča sa máme orientovať, a že cestou je snaha o konsolidáciu na stredopravej časti politického spektra, verím, že je to možné. Ak bude po sneme nasledovať presnejšie programové zacielenie, lepšia komunikácia strany s voličmi a začatie rozhovorov so zástupcami viacerých malých strán o obsahu a načasovaní možnej spolupráce, môžeme sa pozerať na cieľ stať sa po najbližších voľbách relevantnou dvojcifernou politickou silou.

Primárne mám záujem o konsolidáciu voličskej základne, ale dlhodobo to nie je možné, ak sa o tých istých voličov bude uchádzať štyri-päť malých strán s pár percentami. Áno, v istej chvíli bude nevyhnutné hovoriť aj o nejakej podobe spájania nielen malých strán, ale aj niektorých individuálnych politikov, s ktorými sme si síce hodnotovo blízki, ale vzhľadom na roztrieštenosť slovenskej politickej scény sme dnes roztratení po piatich-šiestich stranách.

Nebojíte sa, že ten tieň Andreja Kisku, vrátane dohadov o financovaní jeho kampane či vedomosťami pri kúpe pozemkov v Tatrách, bude práve naopak priťažký a kontraproduktívny pre budúcnosť strany?

Nemyslím. Verím, že tieto pseudokauzy budú čoskoro definitívne znesené zo sveta.

Ak sa Veronika Remišová nestane predsedníčkou, bude sa uchádzať o pozíciu podpredsedníčky. Chceli by ste ju za podpredsedníčku? 

Myslím si, že ak má mať strana nádej na prežitie a nezačať sa štiepiť, iný postup ani nie je možný. 

Myslíte si vzhľadom aj na svoje slová o jej uprednostňovaní hľadania vlastnej identity pred spájaním, že by sa s postom dvojky naozaj uspokojila?

Myslím, že už sa v nejakom rozhovore vyjadrila, že v prípade prehry sa bude uchádzať o post podpredsedníčky. Či bude spokojná? Myslím, že žiadny politik nebýva spokojný, ak v zápase, do ktorého ide, nevyhrá. Na druhej strane aj prehra je niekedy víťazstvom, ak sa nepozeráme na naplnenie osobných ambícií, ale pozitívny výsledok pre celok, ktorého sme súčasťou.

A vy by ste kandidovali na podpredsedu, ak neuspejete vo voľbe predsedu?

Naše stanovy neumožňujú kandidovať za podpredsedov či členov predsedníctva, tých navrhuje výlučne predseda/predsedníčka. Čiže moja prípadná podpredsednícka budúcnosť bude plne v rukách Veroniky Remišovej v prípade, že uspeje v predsedníckej súťaži.

- Reklama -