Ľudia na sociálnych sieťach kritizujú premiéra SR Igora Matoviča. Ten sa zúčastňuje v Bruseli na rokovaniach lídrov EÚ o rozdelení pôvodne vyše 1,8 bilióna eur a prerozdelení financií z fondu obnovy. Igor Matovič však postuje na facebooku belgických policajtov pozdravujúcich slovenské dievčatá, hrnce a jedlo.
Kulinársko-sociálna reality show: Bruselské špeciality alebo Neuveriteľné či Typický sedlák na výlete, tak komentujú počínanie premiéra SR ľudia na sociálnych sieťach.
Takto vyzerá posledný status z Bruselu premiéra Matoviča:
Včera postoval aj poľské jedlo:
A pridal aj video:
Takto vyzerali koronaraňajky v hoteli:
Okrem týchto statusov premiér postuje aj výhľady z hotelových okien a je tu aj polopracovný status pre manželku.
A čo sa deje v Bruseli? Lídri Európskej únie sa ani po nočnom rokovaní nezhodli na sedemročnom rozpočte a na fonde obnovy. Stanoviská štátov sa do pondelkového rána – napriek niekoľkým kompromisným návrhom z dielne predsedu Európskej rady Charlesa Michela – nepodarilo zjednotiť a šéfovia štátov tak budú rokovať aj dnes popoludní.
Júlový rozpočtový summit sa tak zaradí k najdlhším v histórii.
Rokovanie lídrov krajín EÚ o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 – 2027 a o fonde obnovy, sa počas troch dní postupne vyvíjalo a zmeny sa niekoľkokrát dočkal pôvodný návrh predsedu Európskej komisie Charlesa Michela. Ten počítal pre nasledujúce roky s rozdelením viac ako 1,82 bilióna eur z tohto rozpočtového dvojbalíka, no narazil na odpor niektorých štátov na čele s Holandskom, ktoré požadovali pri fonde obnovy výrazné zníženie grantov a zvýšenie podielu pôžičiek.
Zatiaľ čo Michel pôvodne navrhoval vyčleniť z celkového balíka 750 miliárd eur na grantový systém 500 miliárd eur a na pôžičky sumu 250 miliárd eur, v záujme dosiahnutia dohody v sobotu navrhol zníženie grantov na 450 miliárd eur. Štáty šetrnej štvorky Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko (F4) však požadovali pokles výšky grantov na necelých 300 miliárd eur. Proti tomu sa zasa postavili krajiny južného krídla EÚ najmä Taliansko a Španielsko, ktoré by mali z grantov najviac profitovať.
Rozpory zostali napríklad v možnostiach štátov ovplyvňovať vyplácanie prostriedkov z fondu obnovy.
Kontroverzným bodom v Michelovom návrhu, najmä pre Maďarsko a Poľsko, bolo naviazanie vyplatenie financií na plnení kritérií právneho štátu. Pre veľkú časť štátov však išlo o zásadnú otázku a nechceli tento bod z pripravovanej dohody vypustiť.
Práve tému právneho štátu podľa internetového portálu politico.eu využívali štáty F4 počas nočného rokovania, aby odvrátili diskusiu o výške grantov z fondu obnovy. Postoj týchto štátov však podľa portálu už nebol jednotný a proti grantom na obnovu európskej ekonomiky naďalej vystupovali najmä Holandsko a Rakúsko. Ďalšie spoločné zasadnutie hláv štátov EÚ je naplánované na 16.00 hod.
Autor: Lucia Balichová
