Nedeľňajšie oficiálne rokovania lídrov členských krajín Európskej únie o novom sedemročnom rozpočte EÚ a pláne hospodárskej obnovy po koronakríze sa začnú s oneskorením, informoval na Twitteri hovorca predsedu Európskej rady Charlesa Michela Barend Leyts.
Mimoriadny summit EÚ venovaný hľadaniu kompromisnej podoby sedemročného rozpočtu Únie na roky 2021 – 2027 a dohody o pláne hospodárskej obnovy Európy po koronakríze sa začal ešte v piatok (17. 7.). Nedeľňajšie rokovania sa podľa Leytsa nezačnú skôr ako o 17.30 h SELČ.
Lídrom sa nedarí nájsť názorový prienik na výške grantov, ktoré by mali byť vyplácané cez ozdravný plán v celkovej hodnote 750 miliárd eur, uvádza týždenník Politico.
Krajiny označované ako šetrné (F4), čiže Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, ku ktorým sa čoraz viac hlási aj Fínsko, sú podľa webovej stránky politico.eu ochotné povoliť granty do výšky 299 miliárd eur. To je však nepredstaviteľné pre mnohé ďalšie krajiny na čele s Francúzskom, ktoré požadujú najmenej 400 miliárd eur v podobe grantov. To znamená, že o zvyšných 350 miliárd eur by sa krajiny mohli uchádzať cez stále výhodné pôžičky.
Májový návrh Európskej komisie, ktorý vychádzal zo spoločnej nemecko-francúzskej iniciatívy, predpokladal prerozdelenie nevratných grantov do výšky 500 miliárd eur a na pôžičky malo ísť zvyšných 250 miliárd eur. Už pred summitom bolo jasné, že sa tento pomer bude meniť viac v prospech pôžičiek, ale nikto nerátal s takým obrovským “prepadom” grantov, ako navrhuje skupina F4.
Predseda Európskej rady Charles Michel predstavil v sobotu nový návrh, v ktorom sa by granty znížili o 50 miliárd na 450 miliárd eur a objem pôžičiek by sa zvýšil z 250 na 300 miliárd eur.
Oneskorenie nedeľňajšieho cyklu rokovaní, ktoré sa mali pôvodne začať o 12.00 h SELČ, je zdôvodnené sériou konzultácií v užšom formáte. Michel podobne ako v sobotu aj v nedeľu zorganizoval rokovania severských šetrných krajín s južnými členmi EÚ.
Stretol sa aj s lídrami troch baltských krajín i s premiérmi krajín Vyšehradskej štvorky (V4), oznámil na Twitteri Leyt. Michelovou snahou je podľa Politica ubezpečiť sa, že všetci lídri majú snahu pokračovať v rokovaniach a dospieť ku konsenzu ešte počas tohto summitu.
Týždenník Politico s odkazom na nemenované diplomatické zdroje spresnil, že hlavy vlád a štátov Únie sú ochotné dosiahnuť kompromisy v hlavných sporných otázkach, ako sú veľkosť dlhodobého rozpočtu, správa fondu na obnovu a odolnosť a prepojenie pravidiel právneho štátu s rozpočtom a plánom obnovy.
