Ekonóm Ďurana: Ekonomika potrebuje niečo ako reštrukturalizáciu. Umelé zdroje z Európskej únie ten proces spomaľujú a odďaľujú

0
Ekonóm Radovan Ďurana. Foto: iness.sk

Koronavírus zasiahol ekonomiku tvrdšie, ako sa dúfalo. Ministerstvo financií hovorí najnovšie o rekordnom prepade vývoja ekonomiky o takmer 10 percent. Pomôžu nám miliardy z Európskej únie? „Nie som veľkým fanúšikom tohoto konceptu, že rozdávajú sa peniaze, máte dva mesiace na to, aby ste vymysleli, ako ich miniete a kto minie viac, ten bude lepší,” hovorí pre ParlamentnéListy.sk ekonóm z INESS Radovan Ďurana. Čo Slovensko čaká?

Ministerstvo financií zverejnilo aktuálnu prognózu vývoja ekonomiky, ktorá je neradostná. Prepad o takmer desať percent. Naplnil sa tak ten horší variant, keď táto prognóza patrila v apríli k negatívnemu scenáru. Čo to znamená v praxi pre ľudí? 

Ekonomický prepad je väčší, bude dlhšie trvať. HDP je taká virtuálna veličina pre občanov – znamená to, že mzdy budú rásť pomalšie, ak vôbec, a bude ďalej rásť miera nezamestnanosti, ktorá sa opäť môže priblížiť k desiatim percentám. 

Čo presne tento horší variant spôsobilo? 

Pre Slovensko je kritické to, že sme prišli o časť zahraničného dopytu. Nemec, Francúz, Holanďan bude menej nakupovať naše produkty. My nedokážeme nahradiť tieto peniaze na Slovensku a výsledkom bude pomalší hospodársky rast na Slovensku nasledujúce dva roky. Je však dôležité tiež povedať, že ak sa  koronavírus vráti v druhej vlne, prepad bude hlbší.

Najväčšie dôsledky to bude mať na rozpočet, na verejné financie. Rozpočet bol zvyknutý za posledné štyri roky na každoročný nárast z daňovo-odvodových príjmov o miliardu, dve miliardy a nešetril, pridával nové výdavky, vymýšľal 13. dôchodky a dnes budeme čeliť realite, že tieto daňové príjmy nielenže nebudú rásť, oni budú omnoho nižšie, a buď sa budeme zadlžovať, aby sme tieto záväzky mohli zaplatiť, alebo pristúpime k šetreniu a konsolidácii verejných financií, ktoré sa prispôsobia novej realite. A nová realita je tá,  že slovenská ekonomika je oveľa menej bohatá, ako bola pred pol rokom. 

Pre Slovensko určite nie je dobrá správa najmä celosvetový útlm v predaji automobilov. Môže sa stať, že automobilky budú, nebodaj, prepúšťať? 

Môže sa to stať. Vidíme, že nemeckí spotrebitelia nakupujú menej áut. Myslím si, že všetky automobilky budú mať problém dostať sa na predchádzajúce predaje, ale nechcem to nejako predvídať a rozhodovať, ktorých automobiliek sa to dotkne viac a ktorých menej. Dôležité je povedať, že napríklad Volkswagen znižoval stavy už pred príchodom koronavírusu, ten problém v automobilovom priemysle s nadmernými kapacitami a nedostatočným dopytom sme tu mali už koncom minulého roka. 

Európska únia schválila miliardy na štruktúrovanú pomoc. Mali by nám pomôcť pokryť tieto výdavky krízu, súhlasíte?

Nie som veľkým fanúšikom tohto konceptu, že rozdávajú sa peniaze, máte dva mesiace na to,  aby ste vymysleli, ako ich miniete a kto minie viac, ten bude lepší. Vedie to k neefektívnemu využívaniu týchto finančných prostriedkov. Navyše pri súčasnom stave ekonomiky, my potrebujeme z dlhodobého hľadiska reformy a menej potrebujeme peniaze. Reformy sa dajú uskutočniť aj bez peňazí. Reformy by sa mali týkať daňového zaťaženia, podnikateľského prostredia, hlavne vymožiteľnosti práva.

Čo sa stane, keď štát prestane vyplácať podnikateľom a živnostníkom štátnu pomoc? Ono nejde o veľa peňazí, ale mnohým to pomáha prežiť. Otázka je,  dokedy to bude štát môcť takto dotovať?

Neviem, dokedy to budú dotovať. Je možné, že práve tieto peniaze z fondu obnovy budú  chcieť použiť na tento účel a tú pomoc natiahnuť na čo najdlhšie obdobie. Nie je to celkom šťastný spôsob, pretože ekonomika potrebuje niečo ako reštrukturalizáciu, potrebuje, aby si niektoré podniky posilnili pozíciu na trhu, niektoré z trhu odišli a práve takéto umelé zdroje tento proces spomaľujú a odďaľujú.   

Neznie to dobre ani perspektívne. 

V takej situácii sa nachádzame. Ale na druhej strane si treba pripomenúť, že nie je to tak dávno, keď na Slovensku bola nezamestnanosť 14 percent a momentálna prognóza hovorí o deviatich percentách. 

Každá kríza sa vraj dá využiť na posilnenie, zvykne sa hovoriť. Vieme to nejako premietnuť na ekonomiku?

Ja neviem, kto to hovoril. Kríza je kríza. Je ako ťažká choroba a z choroby sa dá len vyliečiť. Asi nikto nehovorí o chorobách, že je to niečo, čo človeka posilní. Choroba je niečo, čo človeka oslabuje, kríza oslabuje a je veľmi náročné dostať sa do pôvodného stavu. Môžeme to vnímať ako príležitosť len z pohľadu, že niektoré zásadné reformy, ktoré sa odkladali, by mohli byť prijaté ľahšie a rýchlejšie, a tým pádom by mohli pomôcť pri obnove ekonomiky. Toto je asi jedna z málo vecí, ktoré by som nazval ako príležitosť pre slovenskú ekonomiku. 

- Reklama -