Beblavý: Krištúfková je horšia ako Danko, Kollár kopíroval diplomovku aj z letákov Krištúfková reaguje: Je to nekorektné!

0
Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Petra Krištúfková (Sme rodina) a predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) počas tlačovej konferencie k téme: Nebojím sa pravdy 21. júna 2020 v Bratislave. Foto: TASR

“Kollár kopíroval turistické webstránky a letáky. Najhoršie však je, že jeho školiteľ a dnešný rektor skalickej školy docent Minďaš sa na podvode musel podieľať, keďže v práci sa nachádzajú doslova desiatky strán odkopírované práve z knihy docenta Minďaša. Ako jeho školiteľ si to nemohol nevšimnúť,” píše na sociálnej sieti ekonóm Miroslav Beblavý.

Podľa Antiplagiátorského systému je 52 percent Kollárovej práce plagiát. Odovzdal ju na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici v roku 2015 na tému “Zmena klímy a bioklimatický potenciál cestovného ruchu v oblasti Kysúc“ a skončil ako magister.

Podobne je na tom aj Petra Krištúfková. Minulý rok odovzdala na tej istej škole ako Kollár, Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici, bakalársku prácu. Podľa Miroslava Beblavého je Krištúfková väčší plagiátor ako Andrej Danko. Jej práca s názvom Vybrané indikátory sociálnej dimenzie kvality života – rodina je podľa Beblavého ctrl c a ctrl v. “Hneď prvá veta – Rodina je a vždy bola významným faktorom ovplyvňujúcim demografickú reprodukciu populácie…. celú vetu a odsek nájdeme v internetom článku z roku 2010, ktorý rozhodne nie je z pera pani poslankyne,” hovorí Beblavý vo videu na sociálnej sieti. A ukazuje celé okopírované strany z českého portálu Ekopsychológia od pani Makovskej, oceňuje že Krištúfková aspoň preložila text od pani Heřmanovej, nasledujú viac ako tri strany okopírované vedeckého článku z roku 2011… a tak ďalej. Krištúfková kopírovala podľa Beblavého texty aj s chybami v origináli, ani ich neupravovala.

Petra Krištúfková na margo Beblavého obvinení uviedla, že je to nekorektné. Na nároky na bakalársku, magisterskú a rigoróznu prácu treba podľa nej pozerať rôzne. Podľa poslankyne sa pri bakalárskej práci vyžaduje preukázanie priemerných vedomostí, uplatnenie schopnosti pri ich zhromažďovaní a spracovaní základnej odbornej literatúry.

„V bakalárskej práci sa často používa metóda kompilácie, čiže súhrn odborných textov od viacerých autorov a s nimi sa následne pracuje,“ vysvetľuje Krištúfková. To podľa nej neplatilo v prípade Danka, ktorý mal s už ukončeným magisterským vzdelaním preukázať schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedecko-odbornú činnosť v oblasti vedy a výskumu.
Krištúfková zdôrazňuje, že dostala za prácu hodnotenie C – dobre, čiže išlo o priemernú prácu. „Práca bola nahraná do centrálneho registra záverečných prác a komisia mala k dispozícii aj výsledný protokol originality,“ uzavrela.

Reakcia Borisa Kollára je tu.

- Reklama -