Jarjabek: Každý poslanec je počmáraný. Túto vládu treba strážiť, aby sme sa neocitli v režime a systéme, v akom nechceme byť

Veci treba brať, ako sú a ísť ďalej, myslí si dlhoročný poslanec za Smer Dušan Jarjabek. Ficovo emocionálne rozpoloženie pri komentovaní odchodu jedenástich poslancov ľudsky chápe. „Je mi smutno z toho, že rozoberáme Fica a Pellegriniho namiesto toho, aby sme sa venovali absolútnej kritike tejto vlády. Vláda pritom tento štát vedie k policajnému režimu,” vyhlásil Jarjabek pre ParlamentneListy.sk

Dlho ste vy osobne chceli a vyzývali ste, aby sa riešil rozkol v Smere vo vnútri strany, nevyšlo to. Tak prezraďte, ako vy vidíte, čo sa deje a čo sa ešte diať bude?

My sme sa o týchto veciach bavili už pred voľbami, lebo tie náznaky a správanie boli rôzne. Ja som vedel len jedno, že nepodlieham davovej psychóze v tomto zmysle a to znamená,  že som v Smere a čakám na snem strany, ktorý bude buď v septembri, alebo decembri, zatiaľ nevie nikto presne kedy. Tam si počkám na rozpravu straníckych kolegov a určite sa vyjadrím aj ja. Keď tieto veci rozdebatujeme, určíme, ako sa posunieme ďalej. Ja som napríklad nevedel, kto budú tí rozhodnutí žiť svoj politický život inak. Som presne taký istý  člen Smeru ako zvyšných 15-tisíc členov Smeru, možno mám trošku viacej informácií, ale som v tomto prípade rovnako prekvapený a mierne povedané sklamaný ako oni. Nuž ale život to priniesol, takže je to takto.

Prekvapil vás niekto z tých jedenástich odídencov, že odišiel, či ani nie? 

Určite ma prekvapil Janko Blcháč. Je to nový poslanec a viem, ako sa títo ľudia snažili byť poslancami, čo všetko pre to spravili. Ono tu nejde len o jedenásť odídených. Ja napríklad  nezávidím starostom a primátorom, lebo tie zastupiteľstvá majú nejakú väčšinu a keď sa väčšina začne deliť, že jeden tam a druhý tam, viem si predstaviť ten chaos, čo tam môže nastať. Nie je to jednoduchá situácia a preto som prekvapený z Jána Blcháča, ale verím, že situáciu v jeho zastupiteľstve v Liptovskom Mikuláši zvážil. Je to určite jedna nepríjemná situácia pre nás všetkých, ale prináša to život. Treba si veci vyjasniť, situáciu zastabilizovať a ideme ďalej. 

Ako hodnotíte vystúpenie vášho predsedu, ktorého oficiálny výstup k odchodu “jedenástky “ bol veľmi emocionálny?

Ja ho ľudsky chápem. Odišli ľudia, ktorí sa pohybovali v jeho blízkosti.Ja som sa nikdy v jeho blízkosti takto nepohyboval  a ani sa nepohybujem, nie som členom predsedníctva a som samostatná kultúrna jednotka. Sú to ľudia, s ktorými čosi prežil, s ktorými sa radil, dôverovali si, čosi si povedali, ale toto ja naozaj nechcem hodnotiť, len opisujem, ako to je. Aj s tým sa treba vyrovnať. Sú to veci, ktoré sú v živote normálne, aj tie sklamania sú v živote normálne, ide o to, ako rýchlo sa s tým človek vyrovná a zaujme stanovisko. Určite sa s tým netreba dlho zaoberať. Politicky sú to naši konkurenti, ľudsky sú to naši priatelia, s ktorými sme prežili veľa dobrého, a oni teraz vidia svoju budúcnosť niekde inde, tak to treba rešpektovať.  

Podľa politológov by si Smer mal nájsť na čelo iného Pellegriniho, súhlasíte?

Veľmi jednoduchá odpoveď – politológovia nech sa starajú o seba. 

A ako hodnotíte, že Pellegriniho skupina sa hlási len k pozitívnej minulosti Smeru a negatívne veci akoby sa ich netýkali?

Všetci, ktorí sme v politike, sme politicky počmáraní, či v dobrom, alebo v zlom. Nevyviníte sa z ničoho. Ide o to, či to robíte tak, aby ste mohli ísť v noci pokojne spať alebo nie. Ja som tiež politicky počmáraný sociálnou demokraciou a keby som sa stal liberálom, asi by som bol nedôveryhodný. Niekedy sa stáva, že volíte medzi zlým a ešte horším. Aj na budúcej schôdzi parlamentu budú také zákony. Ide o to, že keď ste v opozícii, môžete povedať, kašlem na to. Keď  ste ale v koalícii, tak to povedať nemôžete, musíte ten názor prejaviť, prispôsobiť sa situácii a hľadať lepšie rozhodnutie, čo nie je vždy jednoduché, zažil som to x-krát. Títo ľudia, všetci jedenásti, majú v politike svoju politickú históriu a ani v dobrom, ani v zlom sa z nej nevyvinia. Sú to konkrétne činy, za ktoré sú aj osobne zodpovední. Je to ako v živote, nemôžete jesť stále len zákusky, občas si musíte dať aj špenát, ktorý nemáte radi.   

Vláde Igora Matoviča sa končí 100 dní, ako ich zvládli? 

Je mi smutno z toho, že rozoberáme Fica a Pellegriniho namiesto toho, aby sme sa venovali absolútnej kritike tejto vlády. Vláda pritom tento štát vedie k policajnému režimu, pozri zákon o “špicľovaní”, ktorý dal Smer na ústavný súd a Ústavný súd SR potvrdil, že Smer to vidí správne, tak to “špicľovanie” neprestalo a bude trvať ďalej. Ono sa výborne vládne, keď máte zákaz demonštrácií, pri zhromažďovaní treba merať na námestí 200-centimetrové vzdialenosti, to je jednoduché a im sa to zapáčilo. Na základe dekrétov sa vládne  jednoducho. Lenže tá situácia nie je taká jednoduchá, všetko to smeruje k jednému horšiemu režimu, ako bol režim pred 89. rokom a to preto, lebo tie technológie sú iné. Pred 89. rokom nás satelity nesledovali, možno vojenské. Dnes sú tieto veci úplne normálne, všetci vedia, či si zasadíte vinohrad nad normy Európskej únie alebo nie, nehovoriac o tom, že aj my dvaja, keď sa teraz rozprávame, je to niekde zaregistrované a teda nie sme sami dvaja na telefóne. Toto všetko hrá do kariet tým, ktorí majú svoje nesplnené sny o tom, ako budú kýmsi manipulovať. A takýchto je v tej vláde a v tej koalícii veľmi veľa. Treba ich jednoducho strážiť. A treba ich veľmi, veľmi, veľmi strážiť, aby sme sa náhodou nedostali do režimu a systému, v ktorom vôbec nechceme byť. To sa týka každého, občanov, novinárov. A sú tu tie snahy, aby sa štát dostal do policajnej nadradenosti.  

V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť kauzu NASES, z ktorej Veronika Remišová robila obrovský škandál, až vysvitlo, že išlo o utajenú medzinárodnú akciu vojenského spravodajstva. 

Nechcite, aby som bol osobný voči pani, ktorá sa volá Veronika Remišová, lebo táto pani na môj vkus rozmýšľa veľmi jednoducho, a nech si z toho každý vyberie, čo chce. Je to dáma, nie, ona nie je dáma, je to pani, ktorá prerástla sama seba a ani si to nevšimla. To sa stalo, keď riešila kauzy, ktoré kauzami neboli. Predtým sa bila do pŕs a obhajovala Matoviča, že je naj, naj, naj, teraz to robí pri inom šéfovi. V tom je jej nebezpečie, nemôže mať proste názor toho, koho posledného stretne na schodoch, povedal by som. A mám pocit, že toto je prípad tejto budúcej pani ministerky, čo má pocit, že robiť ministerstvo je jedna trafika, neviem, možno chýbalo v koalícii ministerstvo, tak si vymysleli toto, neviem, to tak asi prosto je. Ja sa hrozím tej ústavnej väčšiny a tých ľudí, ktorí nečítajú zákony, za ktoré hlasujú, a takých je tam 70 percent. Oni nevedia, za čo dvíhajú ruky. Pre nich je to pokyn bez toho, aby si tie riadky v zákonoch čítali. A práve preto je dôležité, aby opozícia čítala aj za nich a upozorňovala na tieto blbosti.  

Smer je jediná všeobecne akceptovaná strana, teraz budú dve. Ide o to, aby sme nestratili rozum a uvedomili si, čo všetko tejto spoločnosti hrozí a čím skôr s tým skoncovali. 

Viete niečo bližšie o novom modeli strany, ktorý prezentoval váš predseda, že chystá? Minimálne chce priviesť do strany nových tridsiatnikov, aby stranu omladil a chystá aj nový model. 

Omladiť len preto, aby sa čosi omladilo… Nepoznám poslancov mladých a starých, ale skúsených a neskúsených, múdrych alebo hlúpych, poznám poslancov, od ktorých som za štyri roky nepočul v parlamente ani jednu faktickú poznámku a tiež majú 35 rokov a sú poslanci. Isteže treba generačne veci riešiť, ale to sa robí priebežne a nie skokovo.