Zdravotníci sa podľa Cigánikovej zhodli, že príkazy potrebujú dostávať písomne a nielen ústne. Ubezpečila, že operácie sú povolené rezortom zdravotníctva v režime, ktorý existoval pred pandémiou, z pohľadu poskytovateľov je to už podľa nej trochu problém.
„Sú problémy s personálom, sú problémy s tým, že musia mať červené zóny, lôžka a podobne,” povedala na utorkovej tlačovej konferencii s tým, že aktuálne bude zrejme problémom dodržať čakacie lehoty, a to najmä z personálnych dôvodov.
Cigániková tiež ubezpečila, že pokiaľ pacienti idú na plánovanú operáciu, neexistuje nariadenie, ktoré prikazuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti urobiť pacientom test na ochorenie COVID-19. Pokiaľ má však lekár dôvod, môže sa test vyžadovať. Pacienti sa podľa nej nemusia báť chodiť k lekárom.
„Nemusia sa obávať. Keď nie doma, tak kde inde sa môžu cítiť bezpečnejšie ako u lekára? Už je dostatok ochranných pracovných prostriedkov,” dodala Cigániková.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko uviedol, že nemocnice, ktoré asociácia združuje, už začali vykonávať plánované operácie. Dodal, že návrat k pôvodnému stavu, napríklad z januára 2020, nejde urýchliť.
„Mnoho vecí tomu môže pomôcť, napríklad zrušenie karantény, ale potrebujeme to mať písomne,” vyhlásil.
Nemocnice sa podľa neho obávajú, pričom vznikajú nepríjemné situácie, keď sa na ne obracajú advokátske kancelárie či ďalšie inštitúcie s otázkami, prečo nevykonávali plánované operácie alebo prečo nemohol byť pri pôrode prítomný otec.
Nemocnice preto podľa Petka požadujú, aby mali nariadenia písomne. Chcú napríklad vedieť, či už môžu zrušiť červené zóny. Je to podľa neho dôležitý faktor v tom, aby mohli pokračovať v rozširovaní plánovaných operácií.
Člen výboru Tomáš Lehotský (Za ľudí) upozornil na hrozbu odloženia plánovaných zákrokov. Na stretnutí sa podľa neho dohodli, že by mohli spoločne monitorovať vývoj “znormálňovania” slovenského zdravotníctva pomocou reportov na medziročnej báze.
