Europarlament v utorňajšej správe pre médiá upozornil, že koncom apríla si 69 percent respondentov želalo silnejšiu úlohu EÚ v boji proti koronakríze.
Takmer 60 percent z opýtaných nebolo spokojných so solidaritou prejavenou počas pandémie medzi členskými štátmi EÚ. Zatiaľ čo 74 percent respondentov malo informácie o opatreniach alebo krokoch iniciovaných Úniou v reakcii na pandémiu, iba 42 percent z nich priznalo, že je s týmito opatreniami spokojných.
Približne dve tretiny respondentov (69 percent) súhlasia s tým, že EÚ by mala mať viac kompetencií na riešenie kríz, ako je pandémia koronavírusu, 22 percent s týmto názorom nesúhlasí. Za vyššiu mieru kompetencií sa vyslovili najmä Portugalčania a Íri, najmenej to chcú občania Českej republiky a Švédska.
V reakcii na koronakrízu si európski občania želajú, aby sa EÚ zamerala predovšetkým na zabezpečenie dostatočných zdravotníckych potrieb pre všetky členské štáty Únie, na vyčlenenie financií na výskum a vývoj očkovacej látky, priamu finančnú podporu pre členské štáty a zlepšenie vedeckej spolupráce medzi členmi Únie.
Silná výzva na viac právomocí EÚ a dôraznejšie koordinovanú reakciu súvisí s nespokojnosťou väčšiny respondentov, pokiaľ ide o solidaritu medzi členskými štátmi Únie v boji proti pandémii: 57 percent vyjadrilo nespokojnosť so súčasným stavom solidarity (22 percent z nich je veľmi nespokojných).
Len tretina respondentov (34 percent) bola spokojná s prejavenou solidaritou, najviac to platilo v Írsku, Dánsku, Holandsku a Portugalsku. Najviac nespokojní s mierou solidarity boli respondenti z Talianska, Španielska a Grécka a potom z Rakúska, Belgicka a Švédska.
Traja zo štyroch opýtaných v krajinách, kde sa prieskum konal, hovoria, že počuli, videli alebo čítali o opatreniach EÚ na reakciu na koronakrízu, a 52 percent z tých, ktorí vedia o opatreniach EÚ, tvrdí, že nie sú spokojní s doteraz prijatými opatreniami.
Spokojných je iba 42 percent, a to najmä v Írsku, Holandsku, Dánsku a Fínsku. Stupeň nespokojnosti bol podľa prieskumu najvyšší v Taliansku, Španielsku a Grécku a pomerne vysoký aj v Rakúsku a Bulharsku.
Konvoj armádnych nákladných vozidiel priviezol na kremáciu telá obetí koronavírusu z Bergama na cintorín do severotalianskeho mesta Ferrara v sobotu 21. marca 2020. Taliani vyjadrovali veľkú nespokojnosť s postojom Únie. Zdroj: TASR/AP
Až 58 percent respondentov v prieskume uviedlo, že od vypuknutia pandémie čelili v osobnom živote finančným ťažkostiam. K hlavným problémom patrí strata príjmu (30 percent), nezamestnanosť alebo čiastočná nezamestnanosť (23 percent), využívanie osobných úspor skôr, ako sa plánovalo (21 percent), ťažkosti so splácaním nájomného alebo bankových pôžičiek (14 percent), ako aj problémy so zakúpením kvalitných jedál (9 percent). Každý desiaty respondent priznal, že musel požiadať o finančnú pomoc rodinu alebo priateľov a tri percentá opýtaných hovorili o možnom bankrote.
Najčastejšie finančné problémy uvádzali ľudia v Maďarsku, Bulharsku, Grécku, Taliansku a Španielsku, zatiaľ čo respondenti v Dánsku, Holandsku, Švédsku, Fínsku a Rakúsku mali najmenšie finančné problémy spôsobené koronakrízou.
Prieskum na vzorke 21.804 respondentov sa uskutočnil prostredníctvom internetového dotazníka v období od 23. apríla do 1. mája. Konal sa v 21 členských štátoch EÚ (okrem menších krajín ako Cyprus, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko a Malta). Prieskum bol obmedzený na respondentov vo veku 16 až 64 rokov, respektíve 16 až 54 rokov (v Bulharsku, Českej republike, Chorvátsku, Grécku, Maďarsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a na Slovensku). Reprezentatívnosť vzorky bola zabezpečená kvótami na základe pohlavia, veku a regionálneho zastúpenia.
