Ako uviedla agentúra AP, ide o prvý prípad, keď vplyvný predstaviteľ iránskeho vedenia zverejnil počet obetí protestov z novembra roku 2019.
AP dodala, že protesty takého teritoriálneho rozsahu a miery násilností táto krajina nezažila od islamskej revolúcie v roku 1979.
Zolnuri spresnil, že asi pätinu obetí tvorili príslušníci bezpečnostných zložiek. Približne štvrtina obetí boli náhodní okoloidúci – mnohí z nich mali strelné poranenia hlavy alebo hrudníka, pričom postrelení boli zblízka.
Podľa poslanca 22 percent zabitých v protivládnom povstaní malo v minulosti problém so zákonom a záznam v registri trestov.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International uviedla, že za štyri dni protivládnych nepokojov bolo v mestách naprieč Iránom zabitých viac ako 300 ľudí. Protesty vyvolalo rozhodnutie, že ceny benzínu a pohonných hmôt sa zvýšia o 50 percent a zavedie sa prídelový systém.
Nepokoje sa rozšírili do najmenej štyroch desiatok miest krajiny.
Počas násilností i v dňoch, ktoré nasledovali po nich, iránske úrady zablokovali prístup k internetu.
Teherán zatiaľ nezverejnil žiadne oficiálne štatistiky o rozsahu nepokojov, hoci pred dvoma týždňami vláda uznala, že bezpečnostné sily strieľali do demonštrantov a že pri tom došlo aj k smrteľným zraneniam.