Prezidentka podotkla, že ak by prišlo k schváleniu zákona za iných okolností, jej rozhodovanie by bolo jednoduchšie.
„V dvadsaťsedemročnej histórii SR sa nestalo, aby vláda predložila do parlamentu návrh zákona takéhoto zásadného významu tak krátko pred koncom funkčného obdobia a pred koncom parlamentnej volebnej kampane,” upozornila Čaputová s tým, že nespochybňuje právo vlády navrhovať takéto opatrenie a schváliť ho.
„Žiaľ, zvolený postup vlády a parlamentnej väčšiny považujem za učebnicový príklad toho, ako by sa zákony, ktoré sa týkajú takmer 1,5 milióna občanov a finančných nákladov vo výške takmer pol miliardy eur ročne, prijímať nemali,” myslí si Čaputová.
Kritizovala aj samotné skrátenie legislatívneho konania.
„Ak by sme prešli bez povšimnutia bezprecedentné porušovanie záväzných pravidiel v exponovanom predvolebnom čase, mohol by sa z toho stať pravidelne nasledovaný príklad,” vyhlásila hlava štátu.
Prezidentka aj napriek týmto výhradám však novelu vetovať nebude.
Samotný zámer, aby sa finančná situácia poberateľov dôchodkov zlepšila, považuje za legitímny a opodstatnený.
Nový parlament by sa navyše nemohol k jej prípadnému vetu vyjadriť, teda zákon by nezačal platiť.
„Prijaté opatrenie je vhodné a potrebné. Najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov si nezaslúžia byť rukojemníkmi tejto situácie. Zákon teda vstúpi do platnosti. Zároveň som sa však rozhodla podať návrh na ÚS SR na preskúmanie tohto zákona. Dôvodom je moje presvedčenie o porušení ústavnosti v procese tohto zákona, a to nesplnením podmienok na skrátené legislatívne konanie,” vysvetlila Čaputová.
Ak by zákon vetovala, podľa nej by to malo “nezvratné účinky, keďže prípadné prelomenie veta novým parlamentom je vylúčené”.
„Moje rozhodnutie by bolo definitívne, no predovšetkým by mi neumožňovalo podať návrh na ÚS SR, čo má pre celú vec zásadný význam. Vetovaním zákona by tu navždy ostal nevyriešený spor medzi dvomi ústavnými orgánmi, a to prezidentkou a parlamentom,” vysvetlila prezidentka.
Takto podľa nej bude vytvorená možnosť, aby sa “najpovolanejší orgán ochrany ústavnosti k tomuto procesu vyjadril”.
„Pokiaľ ÚS SR skonštatuje problém v procese prijímania tohto zákona, poslanci budú mať možnosť zjednať v krátkom čase nápravu. Zároveň bude precedentný návod, ako v budúcnosti pristupovať k legislatívnym iniciatívam zjavne zneužívajúcim inštitút skráteného konania,” dodala Čaputová.
Dôchodcom má byť vyplatený 13. dôchodok od novembra tohto roka. Nárok naň majú mať všetci poberatelia penzií. Jeho výška má byť pre jednotlivých poberateľov vo výške súčasných priemerných jednotlivých dôchodkov.
Poberateľ sólo starobného dôchodku má získať 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku, teda 460,40 eura. Predčasní dôchodcovia majú dostať 433,20 eura. Sirotské dôchodky sú v priemernej výške 137,70 eura, priemerný dôchodok vdov je 263,10 eura, vdovcov 208,80 eura. V prípade 100 % zdravotného postihnutia invalidov je priemerný dôchodok 380 eur, do 70 % postihnutia je táto suma na úrovni 209,90 eura. Sociálny dôchodok by mal dosiahnuť 255 eur a invalidný dôchodok z mladosti by mal byť vo výške 280,5 eura.
