„Za kontrolované obdobie rokov 2016 – 2018 ministerstvo preinvestovalo na tieto účely 57 miliónov eur, z ktorých 86 percent dalo na rekonštrukciu Slovenskej národnej galérie,“ približuje základné zistenie NKÚ hovorca úradu Marek Papajčík.
Kontrolóri podľa jeho slov zistili, že viac ako štvrtina chránených pamiatok na Slovensku je v narušenom až dezolátnom stave.
Najväčší podiel pamiatkových objektov vlastnia fyzické osoby (28 percent), ďalej samospráva (27 percent) a cirkev (26 percent).
Štát vlastní deväť percent a právnické osoby sedem percent nehnuteľných pamiatok. Hoci každý vlastník pamiatkového objektu je povinný ho udržiavať v dobrom stavebnom stave a na svoje náklady vykonávať jeho základnú ochranu, NKÚ upozornil, že rezort kultúry ako nositeľ štátnej politiky v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, nemá dostatočné nástroje na vymáhanie dodržiavania týchto pravidiel.
To podľa kontrolórov vedie okrem iného k zániku vzácnych historických pamiatok.
„Napríklad len v kontrolovaných rokoch 2016 – 2018 oficiálne zaniklo 34 pamiatkových objektov či jedna pamiatková zóna v Tvrdošíne,“ informuje NKÚ.
Kontrolóri za problémový fakt považujú aj nedostatok peňazí v dotačnom systéme rezortu a programe Obnovme si svoj dom, zameranom na revitalizáciu pamiatkových objektov.
Hoci objem financií sa za posledné roky zvýšil zo 6,5 milióna v roku 2016 na takmer 13,4 milióna eur v roku 2018, je to podľa zistení kontrolórov menej ako štvrtina objemu financií, ktoré žiadajú majitelia pamiatok vo svojich projektoch.
„Navyše v dôsledku byrokratickej náročnosti procesu počet žiadateľov každoročne klesá,“ dodal hovorca NKÚ. Podľa analýzy je na nevyhnutnú opravu pamiatkového fondu potrebných 1,8 miliardy eur, pri komplexnej revitalizácii ide o sumu na úrovni až 5,5 miliardy eur. “Investičný dlh by tak bol pri dnes nastavených pravidlách splatený za 180 rokov,” uvádza NKÚ.
Slovensku tiež podľa kontrolórov chýba presná evidencia a aktuálny prehľad o pamiatkach, vrátane objemu prostriedkov, ktoré do ich obnovy investovali vlastníci. Týka sa to pritom aj tých, ktoré vlastní štát mimo pamiatok v priamej správe rezortu kultúry.
„Koncepcia ochrany pamiatkového fondu, ktorá bola vládou schválená ešte v roku 2011, nie je priebežne vyhodnocovaná a teda nie je možné ani vecne hodnotiť jej napĺňanie, rovnako nie je možné zmerať dosah opatrení, ktoré boli prijaté v rámci Stratégie ochrany pamiatkového fondu na roky 2017 – 2022,” uviedol za NKÚ Papajčík.
Kontrolóri na základe záverov z akcie konštatujú, že bez viaczdrojového financovania, využitia európskych fondov či inej formy financovania a benefitov, nie je možné systémovo chrániť a obnovovať národné kultúrne bohatstvo.
NKÚ v tomto zmysle adresoval rezortu viacero odporúčaní, týkajú sa napríklad elektronizácie procesu poskytovania a vyúčtovania dotácií, eliminácie rizika konfliktu záujmov pri hodnotiacich komisiách a výbere projektov, ako aj usmerňovania pri financovaní obnovy kultúrnych pamiatok.
