Mikloš zdôraznil, že dnes nikto s istotou nevie, čo funguje a čo nie.
“A teda ani pri návrhu takzvaného blackoutu nič nie je isté. Napriek tomu sa mi to nezdá byť vhodným riešením, a to najmä preto, že prínosy sú neisté, ale náklady enormné,” uviedol Mikloš s tým, že úplné “vypnutie” nie je možné.
Ak by vláda nariadila vypnutie všetkého, čo podľa Mikloša nie je na tri týždne nevyhnutné na prežitie, malo by to enormné nielen priame, ale aj nepriame ekonomické dôsledky.
“Napríklad by to znamenalo nielen dočasnú, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj dlhodobú a možno trvalú stratu odberateľov pre značnú časť našich výrobcov komponentov v priemysle. Slovenská ekonomika je extrémne otvorená, a teda veľmi silno zapojená do medzinárodných odberateľsko-dodávateľských vzťahov,” priblížil Mikloš.
V súčasnej situácii sa mu zdá najrozumnejším riešením čo najrýchlejšie sa v priebehu najbližších asi dvoch mesiacov pripraviť na zvládnutie narastajúceho počtu nakazených, predovšetkým tých, u ktorých bude mať choroba ťažký priebeh.
“Najdôležitejší bude dostatočný počet pľúcnych ventilácií a ľudí schopných kvalifikovane ich obsluhovať. Bude sa tiež treba pripraviť na dlhodobejšie pokračovanie reštriktívnych opatrení pri najzraniteľnejších skupinách ľudí a zároveň bude potrebné postupne spúšťať ekonomiku tak, aby boli náklady vypnutia ekonomiky zo strednodobého a dlhodobého hľadiska zvládnuteľné,” uzavrel Mikloš.
Matovič v stredu hovoril o možnosti “vypnúť Slovensko” počas niekoľkých týždňov. Na minimum by sa podľa neho znížila mobilita ľudí, dodržiavala by sa vojenská disciplína a fungovalo by vojenské zásobovanie. Takýto dočasný stav by podľa neho umožnil čo najrýchlejšie naštartovať ekonomiku, ktorá za súčasnej situácie bude dlhodobo trpieť.
