Rozhorel sa spor. Európska únia Česku priklepla 1,2 miliardy eur zo sumy, ktorú malo alokovanú na dotácie. Podľa priaznivcov EÚ ide o veľkorysý dar, pretože ČR by dotácie aj tak nevyčerpala a musela by ich vracať. Podľa odporcov EÚ dostala krajina rovnaké peniaze druhýkrát. Do toho priaznivci Únie hlásia, že európske štáty si v koronavírusovej kríze vymenili viac pomoci zadarmo, než koľko im Čína predala. Lenže to bolo bez účasti Bruselu… No, napravila EÚ svoju povesť? Dá sa už povedať, že proti „korone“ robí dosť?
Úprimne povedané, argumenty skalných zástancov Únie mi pripadajú už fakt veľmi kŕčovité. Chýba im nápad, neopierajú sa o fakty, zato valcujú kritiku tak demagogicky, že je to až neuveriteľné. Fakt v tej karanténe s každým dňom čoraz viac krútim hlavou, akú „kvalitnú“ obhajobu u nás „tí z Bruselu“ majú. Mne to pripomína už len domček z karát. Ale to súvisí s „tými z Bruselu“ samotnými, ktorých vlastné proklamácie sú čoraz prázdnejšie, obsahovo vytunelované.
Mnohým z nás, čo sme naplno zažili ešte posledné roky vlády KSČ, musí z tej podobnosti behať mráz po chrbte. Vo mne to vyvoláva pocit všeobecného zmaru. Samozrejme, platí, že keď sa niečo končí, niečo iné sa začína, ale s tým „čímsi budúcim“ sa spája až príliš mnoho neistôt a nejasností na to, aby sa na to človek tešil ako dieťa na ježiška.
Brusel má dosť síl riešiť mimoriadne opatrenia, ktoré si nechal schváliť Viktor Orbán v Maďarsku. Je v Maďarsku ohrozená demokracia? A aj keby áno, čo povedať na porovnanie postupu EÚ s „Brežnevovou doktrínou“? Je správne, keď Brusel háji tie „európske hodnoty“, ktoré by sme mali všetci zdieľať?
Neviem, či je v Maďarsku „ohrozená demokracia“, niekde som dokonca zazrela komentáre, že sama maďarská opozícia neprotestuje proti Orbánovi toľko ako napríklad „tí z Bruselu“ alebo trinásť západoeurópskych štátov, ktoré mali potrebu vydať k tomu spoločné vyhlásenie o „hlbokom znepokojení“. Koniec koncov, „domáci“ pokoj môže byť aj pochopiteľný, pretože opatrenia, ktoré Maďarsko pod Orbánom proti koronavírusu prijíma, prinášajú žiadané výsledky, ktoré sú podľa všetkého aj lepšie ako u nás.
Ale všeobecne naozaj neviem, nesledujem maďarskú politiku nijako podrobne.
Viktor Orbán. Zdroj: TASR
Avšak vy spomínate bránenie „európskych hodnôt“ ako porovnateľné s „Brežnevovou doktrínou“. No, prečo to neporovnávať. Brusel s tými „hodnotami“ stojí a padá, a ak sa prestanú dodržiavať jednotné pravidlá, tak načo je nám Únia? To mi pripadá celkom logické – keď sme sa raz tak nejako dohodli, že budeme hrať povedzme futbal, tak je potom naozaj divné, keď si niekto na ihrisko ťahá bicykel alebo boxerské rukavice.
Na druhej strane však vedenie EÚ preukázalo v rámci koronavírusovej krízy svoju zbytočnosť, jednotlivé štáty konajú samy za seba, zatvárajú sa dokonca hranice, čo značí, že ten „výstavný výklad“ celej EÚ začína povážlivo praskať. A to už bol popraskaný pre nezhody v otázkach migrácie, financovania alebo energetiky.
EÚ sa síce v dohľadnom čase zrejme nerozpadne a dokonca bude – fakt bláznivo, úplne už na psychiatrickú diagnózu – priberať nových členov, ako to teraz už v koronakríze robí v prípade Albánska a Severného Macedónska, ale zrejme postupne prestane byť akousi nadštátnou štruktúrou, aká sa z nej stala, a bude skôr len akýmsi zväzkom štátov, ktoré spája poloha na spoločnom kontinente.
Z toho vyplýva, že porastie význam a „slovo“ silných štátov typu Nemecka alebo Francúzska, čo však zase vo svojom dôsledku zrejme posilní význam zväzkov krajín, ktoré spája geograficky „zdieľaný osud“, čím myslím, samozrejme, napríklad aj naše krajiny Vyšehradu plus Rakúsko.
A je otázkou, ako procesy na európskom kontinente ovplyvní skutočnosť, že sa „transatlantické partnerstvo“ tiež čoraz viac obsahovo vytráca. A „vzdialenosti“ medzi Európou a USA budú len narastať, lebo USA budú mať svojich problémov dosť. A nielen problémov, pretože môžu mať aj svoje nové vízie.
A tak stále nevieme, ako si lídri sveta ten nový, postkoronavírusový, poriadok predstavujú.
So záujmom preto sledujem, ako sa Trump dohovára s Putinom aj so Saudmi na spoločnom postupe na ropných trhoch, z ktorých očividne chcú „vyzmizíkovať“ tradičný ropný kartel OPEC. Neviem, ale možno je to prvá lastovička, ktorá naznačuje, čo a ako do budúcna bude. Ale možno tiež nie, samozrejme.
Nejako sa vám to vymklo z rúk, mohol by povedať filmový major Maisner americkému prezidentovi a ďalším činiteľom USA, pokiaľ ide o vývoj koronavírusu v Amerike. V krajine, kde státisíce ľudí nemajú žiadne zdravotné poistenie, sa čaká až 250 000 obetí. Do toho dorazila do Spojených štátov pomoc zo strany Ruskej federácie, ktorú Donald Trump uvítal. Má pravdu profesor Oskar Krejčí, keď tvrdí, že ide o prvú vážnu krízu na americkom území od občianskej vojny? A možno čakať, že Američania budú menej odolní ako Európania?
Tou menšou odolnosťou myslíte ich imunitný systém? Alebo fakt, že drvivá väčšina Američanov nemá zdravotné poistenie, takže aj v prípade pandémie má takpovediac smolu? Alebo že ich posadnutosť slobodami všetkého druhu veľmi komplikuje akékoľvek snahy o obmedzovanie a karanténu?
Americkým problémom je, samozrejme, aj fakt, že si päťdesiatka štátov rieši problém každý po svojom, takže vo finále tvoria „vrece bĺch“, ktoré sa môžu navzájom zamorovať do aleluja.
Nedávno som pozerala na letecké mapy – v Európe už len pár osamelých liniek, zatiaľ čo USA sú letecky ďalej prešpikované, akoby sa nič nedialo. Ukočírovať to všetko z jedného centra, z Washingtonu, musí byť naozaj šialené, ale na druhej strane platí, že z hľadiska novembrových prezidentských volieb má Trump teraz celé USA takpovediac sám pre seba – Demokratickú stranu koronavírus úplne vylúčil z hry a odstrčil ju od akýchkoľvek dôležitejších procesov, takže môže len a len kibicovať cez médiá.
Donald Trump. Zdroj: TASR
Protitrumpovská vlna je teda stále obrovská, ale aj tak platí, že ak to Trump úplne nezbabre, koronavírus mu pomôže voľby vyhrať. Ale ako to úplne nezbabrať, to je otázka.
Osobne si napríklad myslím, že vami uvádzaná vyhliadka na 250-tisíc mŕtvych je práve jedným z píárových trikov – postrašíte ľudí štvrť miliónom obetí, potom ich v reáli bude menej a vy budete vyzerať ako jasný víťaz a geniálny epidemiológ samouk v jednej osobe. No, uvidíme.
Je to asi hlúpe povedať, ale jediným politickým víťazom „koronavírusovej krízy“ môže byť izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý nakoniec vybojoval svoje potvrdenie v úrade. Majú pozorovatelia pravdu, keď tvrdia, že za normálnych okolností by sa mu to nepodarilo?
Máte pravdu. V Izraeli sa ani po tretích predčasných voľbách počas jedného roka nepodarilo nájsť jasného víťaza. Netanjahu bol pritom stále premiérom, ale formálne len dočasných vlád, ktoré ako také nemohli generovať fondy na boj s koronavírusom. A dokázal presvedčiť lídra opozície Bennyho Gantza, aby vznikla vláda „národnej jednoty“ namiesto ďalšieho nekonečného preťahovania, pretože „vírus nepočká“. A zostal na jej čele, prinajmenšom na nasledujúci rok a pol, potom by sa mali obaja vystriedať.
Opozičná koalícia sa rozpadla, väčšina ľudí, ktorí za ňu hlasovali, cíti zradu… Ale Bibi Netanjahu je hráč a znovu to dokázal – zostal nielen na čele štátu, ale dokonca nejde ani pred súd, kde mal čeliť trom obvineniam z korupcie a následne aj väzeniu. Človek nemusí byť jeho fanúšikom, ale treba uznať, že je svojím spôsobom politický, možno politikársky génius.
Benjamin Netanjahu. Zdroj: TASR
A pretože sa s Gantzom v zásade zhodnú v názore na Palestínčanov alebo Irán, ich dvojblok sľubuje ďalšie „napätie na Blízkom východe“, ak to mám povedať eufemisticky.
V Česku sa začalo šíriť, že Putin môže pre koronavírusovú krízu prísť „o všetko“. No, je to také zlé? Iné hlasy naopak hovoria, že Rusko pozorne sleduje, ako na vírus reagoval zvyšok sveta, a eklekticky si vyberie to najlepšie. Čo teda čakať?
No, ak sa v Česku šíri, tak to iste bude pravda, nie?
Ale inak platí, že Rusko azda už niekedy v januári zavrelo svoje hranice s Čínou a zakázalo vstup Číňanom na svoje územie, teraz sa chystajú na vrchol epidémie, pričom čísla nakazených alebo mŕtvych sú svojím spôsobom porovnateľné s tými našimi, do toho vysielajú zdravotníkov do Talianska, posielajú pomoc do USA aj inam…
Neviem, ale prinajmenšom zatiaľ sa nezdá, že by Putin mal prísť „o všetko“. Alebo aspoň o niečo. Rusi sú síce rozpoltení pri predstave, že by im mohol vládnuť až do roku 2036, ale na druhej strane mu rating aktuálne rastie…
Vladimir Putin. Zdroj: TASR
Poďme sa pozrieť na akési zvláštne, „koronové“, vydanie našej rubriky „zabudnuté bojiská“. Okrem Sýrie, ktorú zatiaľ ešte sledujeme, v rámci súčasného stavu upadli do tohto stavu všetky ostatné problémové teritóriá: Afganistan, Jemen, Líbya, Irak. Niečo nové?
Prekvapí vás, že sa na „frontoch“ sveta nič nové nedeje?
Azda len, že z Iraku odišli Briti, Francúzi a koniec koncov aj Česi, niektorí oficiálne pre koronavírus, iní preto, že sa neodohráva žiadny „výcvik irackej armády“, v skutočnosti však zrejme preto, že na základne západných armád stále lietajú rakety. USA zatiaľ nemajú žalúdok na to, aby rozbehli v Iraku už tretiu vojnu, a tak je jednoducho lepšie rýchlo zmiznúť, kým si to rozmyslia.
V Afganistane už Západ do ničoho nezasahuje, a tak si to Taliban ďalej rozdáva s „kábulskou“ armádou, zatiaľ čo do Kábulu vysiela oficiálnu delegáciu, aby dozerala na prepúšťanie zajatcov. To musí byť neuveriteľná situácia, škoda, že pri tom nie som.
V Jemene rebeli zo zoskupenia Ansar Allah dobývajú ďalšie a ďalšie územia na severe krajiny a kontrolujú už značnú časť hranice so Saudmi, ktorí ešte sem-tam podniknú odvetné nálety, ale inak sú už vraj – znovu – ochotní rokovať o mieri. Ale pritom vraj z lietadiel na obývané štvrte zhadzujú rúška a masky infikované koronavírusom. Ak je to pravda, tak je to fakt humus. Saudský, ale pretože sú to naši verní a nedotknuteľní spojenci, tak aj náš.
A v Líbyi koronaprímerie trvalo azda len deň a už týždeň Haftarovi rebeli znovu sťahujú slučku okolo Tripolisu, pričom turecká armáda aj „dovezený“ sýrsky džihád hlásia väčšie a väčšie straty… Toľko v kocke. Ako hovorím, nič nové.
Čo by sme inak mali sledovať?
V tom zmätku, v ktorom sa svet ocitol, je ťažké vypichnúť jedinú vec. Ale nájsť niečo, čo by napovedalo o budúcej podobe „svetového poriadku“, to by bolo…
