Kým vláde Igora Matoviča verí v čase krízy 57 % opýtaných, za nedôveryhodnú označilo v tejto súvislosti jeho vládu 33 % respondentov.
Vyššiu dôveru má Matovičova vláda medzi mužmi a ľuďmi s kompletným stredoškolským alebo vysokoškolským vzdelaním. Nedôvera k vláde sa častejšie objavovala pri ženách, ľuďoch vo veku 40 až 49 rokov, ľuďoch so stredoškolským vzdelaním bez maturity alebo nižším, pri rezidentoch Banskobystrického kraja a pri ľuďoch z obcí menších ako 1000 obyvateľov.
Vláda Petra Pellegriniho mala pri riešení pandémie vyššiu dôveru spoločnosti. Za dôveryhodnú ju považovalo 71 % opýtaných, naopak nedôveru jej vyjadrilo 23 % ľudí.
Kabinet Petra Pellegriniho si získal dôveru predovšetkým medzi ženami, ľuďmi vo veku 40 až 49 rokov a tými so stredoškolským vzdelaním bez maturity alebo nižším. Naopak, významne väčší stupeň nedôvery mala táto vláda medzi mužmi, ľuďmi z vysokoškolským vzdelaním a obyvateľmi Bratislavského kraja.
Z respondentov, ktorí dôverovali Pellegriniho vláde, bola iba približne polovica (54 %) takých, ktorí zároveň dôverujú aj Matovičovej vláde. Oproti tomu v skupine dôverujúcej vláde Igora Matoviča boli až dve tretiny ľudí (66 %), ktorí vyjadrili dôveru aj vláde Petra Pellegriniho.
„Sociálno-demografické rozloženie dôverujúcich skupín kopíruje preferencie a sympatie daným politikom a stranám. Môžeme vidieť, že väčšiu úlohu pri hodnotení dôveryhodnosti vlád v čase krízy hrá teda dlhodobá sympatia voči nim, než aktuálne kroky spojené s riešením situácie, ktoré sú pri oboch vládach zväčša relatívne v súlade, resp. na seba plynule nadväzovali,” uviedol riaditeľ agentúry Ipsos, Jakub Hankovský.
Takmer polovica obyvateľov už cíti negatívne dôsledky krízy na finančnej situácii
Až takmer polovica (47 %) ľudí uvádza, že okolnosti okolo koronavírusu už v súčasnosti dopadajú na finančnú situáciu ich domácnosti negatívne, 34 % Slovákov v prieskume uviedlo, že sa finančná situácia ich domácnosti následkom epidémie zhoršila a 13 % dokonca uvádza, že sa zhoršila výrazne.
Zhoršenie svojej finančnej situácie najčastejšie vyjadrovali ľudia so stredoškolským vzdelaním bez maturity, medzi ktorými negatívne dôsledky vnímalo až 57 % z nich, alebo mladé rodiny a rodiny s dvomi deťmi v domácnosti. Zhoršovanie finančnej situácie je však najciteľnejšie medzi živnostníkmi, spomedzi ktorých ho pozorovalo až 68 %.
Druhú veľkú skupinu (49 %) tvoria ľudia, ktorí považujú finančnú situáciu ich domácnosti za stabilnú. Zlepšenie finančnej situácie vďaka súčasnej kríze pripúšťa iba približne jedno percento Slovákov a 3 % opýtaných nevedeli svoju situáciu posúdiť.
Slováci sú optimisti
Až 46 % Slovákov rovnako považuje pandémiu koronavírusu za vysokú hrozbu pre ich zamestnanie alebo zdroj obživy (25 % vníma hrozbu ako veľmi vysokú, ďalších 22 % ako skôr vysokú). Stredne vysokú hrozbu pre svoj zdroj príjmov vidí v koronavíruse 28 % Slovákov. Ako skôr alebo veľmi nízku hrozbu pre svoje zamestnanie alebo zdroj obživy hodnotí súčasnú epidémiu spolu 22 % opýtaných.
