Obrovským úspechom vlády je, že zabezpečili nákup pľúcnych ventilátorov, cena jedného je 25 000 eur bez DPH, nemocnice sa chystajú na reprofilizáciu. Ako vlastne funguje pacient napojený na umelú ventiláciu? Stačí mu pridať k posteli pľúcny ventilátor a vec je vyriešená? Lebo tak jednoducho to vyzerá podľa toho, čo prezentuje vláda.
Nie, také jednoduché to určite nie je. Vysvetlime si to. Na Slovensku máme zhruba 550 intenzívnych lôžok, kde sa dá poskytovať intenzívna starostlivosť vrátane umelej pľúcnej ventilácie. Tych 550 intenzívnych lôžok je aj v bežnej prevádzke obsadených na 90 až100 percent. Intenzívne lôžko pozostáva z postele v boxe, ideálna je samostatná izba, ale často sú, žiaľ, aj po dvoch-troch postele na jednej izbe. K tej posteli sú potrebné siete na prívod kyslíka, stlačeného vzduchu, odsávanie, vákuum, mnoho elektrických prípojok a box musí mať nejakú úroveň vzduchotechniky – ideálne schopnosť odsávať vzduch a vytvárať podtlak. K tomu lôžku potrebujeme prístroje – monitor životných funkcií, pumpy na podávanie liekov kontinuálne do žily a ventilátor, prístroj na umelú pľúcnu ventiláciu. Ďalej najdôležitejšia vec – personál.
Dá sa to vyčísliť, koľko treba personálu? Predsa len zdravotníctvo dlhodobo bojuje s tisíckami chýbajúcich lekárov.
K jednému lôžku potrebujeme 0,5 sestry a 0,25 – 0,5 lekára-špecialistu v anestéziológii a intenzívnej medicíne/24 hodín, a môžu pracovať nepretržite maximálne 12 hodín. Pokiaľ je pacient COVID-pozitivny a je jediný na oddelení, potrebujeme k nemu 1,0 sestry a 1,0 lekára, lebo su oblečení v ochranných oblekoch a nemôžu sa starať o nikoho iného a musia sa meniť po štyroch hodinách.
Nemocnice sa dnes snažia tvoriť rezervy v kapacitách v dôsledku príjmu COVID-pacientov, ktorí by mali problém so zlyhaním dýchania, operácie sú odložené, koľko je tých špeciálnych lôžok vyťažených teraz?
Všeobecné nemocnice by mali mať rezervu zhruba 20 percent lôžok, to znamená, že z 10 lôžok by mali byť dve voľné na príjem pacienta s COVID. Červené nemocnice by mali mať rezervu väčšiu, čiže by mali postupne úplne eliminovať iné výkony ako u COVID-pacientov.
Čiže, ak sa situácia začne zhoršovať, budeme zvyšovať tlak na vytváranie rezerv a poskytovanie lôžok pre COVID-pacientov. Znamená to, že sa takmer úplne prestane operovať a liečiť všetko okrem život ohrozujúcich stavov, ako je krvácanie, polytrauma, pôrod plus niekoľko diagnóz. Postupne sa miesta na JIS a OAIM začnú zapĺňať COVID-pacientmi.
Z toho, čo hovoríte však netreba zabezpečovať len ventilátory. Podľa premiéra Matoviča sú pľúcne ventilátory kľúčové, podľa prognóz ich budeme potrebovať v júli tisíc, teraz ich máme 500, do konca júna príde 300, výrobca zvýšil pre štát produkciu na štvornásobok. Minister zdravotníctva Krajčí uviedol, že sa budú ventilátory prideľovať podľa epidemiologických ukazovateľov.
Nakúpiť tisíc ventilatorov na zhruba 60 oddelení OAIM na Slovensku nemá veľký zmysel, lebo napríklad nie je ich kam nainštalovať. Predpokladám, že pár ventilátorov môže nahradiť zastaralé, prípadne doplniť nefunkčné na JIS lôžka alebo za staršie anestéziologické prístroje. Ale ostatné? Nemá zmysel ich dať na bežné izby, nie sú tam spomínané inštalácie a ostatné nevyhnutné prístroje a najmä personál.
Tak berme do úvahy, že štát za ďalšie milióny, keď už nakúpil vetilátory za 25 000 eur/kus bez DPH, dobuduje a dokúpi čo treba. S tým nepočítate?
Ak by sa tak stalo, opäť sme pri tom, že nemáme personál.
Minister zdravotníctva Krajčí pri nákupe 300 pľúcnych ventilátorov, ktoré sa vraj lekári učia ovládať cez telemost. Zdroj: TASR
Počuli sme z úst ministra zdravotníctva Krajčího, že lekári z 25 nemocníc sa školia cez telemost.
Sestry aj lekári, ktorí sa majú starať o pacienta, ktorému zlyhalo dýchanie následkom COVID, potrebujú špecializáciu a dlhé roky skúseností. Je to jeden z najťažších stavov na OAIM a JIS vôbec. Nie je možné naučiť lekárov iných špecializácií za týždeň-dva ventilovať a manažovať takéhoto pacienta. To je to isté, ako by sme chceli naučiť anestéziológa alebo všeobecného lekára za týždeň operovať. Naučíme ho rozrezať a zašiť brucho. Ale všetko ostatné umenie medzi tým sa človek učí dlhé roky. Podobne je to aj s umelou pľúcnou ventiláciou a ostatným manažmentom. Môžeme naučiť chirurgov zapnúť ventilátor a nastaviť vstupné parametre. Ale umenie ventilácie ich za týždeň nenaučíme. Čiže nakúpené ventilátory nebude mať kto obsluhovať.
Andrea Letanovská na fotografii pri práci. Upozorňuje, že pracovať s pľúcnymi ventilátormi sa nedá naučiť za dva týždne, rovnako ako sa za dva týždne nedá naučiť operovať. Naučíte sa nanajvýš rozrezať a zašiť brucho. Foto: A. L.
Toto neznie dobre, neznie to optimisticky, asi sú aj nejaké riešenia. Viete ich odprezentovať?
Áno, máme pripravené navýšenie kapacity zhruba na dvojnásobok. Dnes fungujeme asi denne na približne 450 operačných sálach, odhadom. Operujú sa plánované aj urgentné prípady. Operačná sála je miesto, kde sú prívody a inštalácie ako na intenzívnych lôžkach. Sú tam aj prístroje na monitoring životných funkcií a sú tam ventilátory. Nie sú identické s tými na intenzívnych lôžkach, ale tie modernejšie sa dajú použiť aj na ventiláciu pacienta so zlyhanými orgánmi. Pár z nich by bolo dobre vymeniť. Na Slovensku sú to rádovo desiatky. Nie stovky. Ďalej je tam dobrá vzduchotechnika a dajú sa tam urobiť improvizované boxy a je tam priestor pre dekontamináciu personálu.
A čo je podstatné – anestézu pri operáciách poskytujú anestéziológovia – špecialisti v intenzívnej medicíne. Časť z nich ešte nemá špecializáciu, uspávajú skôr mladší a seniornejší sú skôr na intenzívkach, ale to nie je taký problém, sú veľmi dobre použiteľní s mentoringom starších. A keď sa prestane operovať – v najhoršej situácii sa budú robiť len úplne nevyhnutné výkony – získame týchto ľudí na intenzívnu starostlivosť.
Toto je teda naša reálna rezerva?
Áno, toto je naša rezerva, zhruba 400 nových intenzívnych lôžok s celým príslušenstvom, ako sú siete, prístroje a personál.
Ako zatiaľ hodnotíte vývoj koronavírusu na Slovensku?
Nie som epidemiológ ani infektológ. Ale podľa počtu testovaných – nič moc, zvyšuje sa však ten počet počtu pozitívnych – veľmi priaznivý pomer k testovaným a počtu ľudí s ťažkým priebehom vyžadujúcich intenzívnu starostlivosť a umelú pľúcnu ventiláciu, čo je zatiaľ minimum. Usudzujem, že opatrenia a ich disciplinované dodržiavanie majú silný vplyv na veľmi mierny priebeh epidémie na Slovensku.
Krivka nárastu chorých je veľmi plochá. Zatiaľ to teda nevyzerá, že by naše kapacity nestačili a ľudia by museli zomierať podobne ako v Taliansku, Španielsku či USA pre nedostatok starostlivosti.
Ak bude krivka plytká, budeme stíhať. Bude to však trvať veľmi dlho a môže to mať skôr dôsledky na našu ekonomiku. Ak prudko schudobnieme, žiaľ, čakajú nás následky chudoby, čo je vysoká chorobnosť a úmrtnosť na iné ochorenia, ako je COVID. Ale nechcem posudzovať predčasne, uvidíme, ako to bude vyzerať ďalej. Podstatná je dynamika nárastu počtu pozitívnych a počtu ťažko chorých. Nepríde to skokom, zo dňa na deň, a preto budeme schopní po prechodnom uvoľnení aj opäť pribrzdiť “život”, ak dôjde k vzostupu krivky. Myslím, že ešte nie sme za vrcholom a bolo by dobre, keby sme prekonali vrchol v podobnom čase ako okolité krajiny. Aj keď nebudem protestovať, keď bude náš vrchol znamenať rádovo menej vážne chorých, o mŕtvych nehovoriac.
Autor: Lucia Balichová
