Spojené štáty sú celosvetovo najzasiahnutejšou krajinou na COVID-19, majú 53 789 obetí na toto ochorenie, pričom z miest je najvyššia koncentrácia v New Yorku. Tento rozhovor robíme v nedeľu. Ako vyzerá nedeľa v čase pandémie v New Yorku?
Život v New Yorku bol veľmi zameraný na aktivity – ráno išiel človek na nejaké fitness, potom niekam na obed, prípadne do múzea alebo si spravil nejaký iný kultúrny alebo športový program, a nasledovala večera. To všetko sa zmenilo. Ulice sú, samozrejme, prázdnejšie, všetko je zatvorené. V nedeľu počas koronavírusu sa snažíte možno cvičiť doma, potom pracovať online.
Večer cez víkend sa s manželom stále pokúšame trochu zmeniť rutinu, to znamená, že si zaplatíme donášku z lepšej reštaurácie alebo niečo spolu uvaríme, a potom si pozrieme film, čo si cez týždeň nemôžeme dovoliť. Pokúšame sa udržiavať aký-taký životný režim a mentálne zdravie. Je jasné, že táto kríza je tu nadlho a možno úplne zmení niektoré mestá ako napríklad New York, ktorý bol svetoznámy davovými podujatiami a tlačenicou všade, kam idete. Už teraz mnoho Newyorčanov vraví, ze vírus natrvalo zmenil mesto. Veľa ľudí tiež uvažuje, či vôbec natrvalo zostať v New Yorku.
Ako ľudia pracujú v USA? Vieme, že nezamestnanosť tam vystrelila nahor priam pravým uhlom znázorneným v grafe, tí, ktorí prácu majú, zrejme pracujú prevažne z domu. Alebo je to inak?
Amerika je zameraná hlavne na služby, čiže dôsledky na nezamestnanosť sú neskutočne veľké, pretože služby sú najviac postihnutou oblasťou. Nezamestnanosť je najvyššia za desiatky rokov – okolo 22 miliónov ľudí požiadalo o podporu v nezamestnanosti a vyzerá to, že je to len začiatok. Kríza dopadá neúmerne na nižšiu a strednú vrstvu obyvateľstva, pretože mnohí z nich, samozrejme, nemôžu pracovať online. Okolo 60 až 70 percent ľudí, ktorí pracujú vo “white collar jobs” (ako úradníci alebo podobné profesie), môžu pracovať z domu. Hovorí sa, že len tretina z iných sektorov môže pracovať cez internet. Ale aj v týchto sektoroch bolo prepúšťanie a určite ešte aj bude.
Zdravotníci v ochranných odevoch privážajú pacienta s ochorením COVID-19 do zdravotníckeho zariadenia Elmhurst Hospital Center v New Yorku. Zdroj: TASR
Čo všetko sa zmenilo k horšiemu a je niečo aj pozitívne na súčasnosti?
Životný štýl v New Yorku je veľmi náročný. Väčšinou sa s manželom vidíme najskôr o deviatej večer, niekedy až oveľa neskôr. Určite nedocenený aspekt krízy je, že strávim viacej času s rodinou. Ľudia tiež veľa priorizujú – či je každé pracovné stretnutie skutočne dôležité, alebo každý nákup. Teším sa, keď vidím, že po všetkých stranách sa všetky firmy aj ľudia snažia vynájsť rôzne nové služby a nápady, ktorými by sa nahradili veci, ktoré sa robiť nedajú. Napríklad virtuálna prehliadka múzea alebo “live” tréning ponúkaný z vášho obľúbeného fitka.
Veľa sa toho zhoršilo. Každodenné veci sa stali komplikovanejšími a zdĺhavejšími. Napríklad potraviny sa predtým dali kúpiť aj na objednávku a s donáškou do domu. Teraz sa v meste ako New York nielenže nedajú kúpiť na internete, ale keď idete do obchodu, budete stáť v hodinovom rade s košíkom predtým, než vás vôbec pustia do budovy.
Veľa domácností sa spoliehalo na kupovanie všetkých iných vecí z internetu, hlavne z Amazonu. Niekoľko mesiacov som do obchodu ani nevstúpila. Toto sa všetko spomalilo – trvá to týždne, kým niektoré veci z internetu prídu, fyzických obchodov ubudlo, čiže je náročné niekedy aj zháňať veci. Ľudia nepoužívajú verejnú dopravu, čo je, samozrejme, dobre pre verejné zdravie, ale newyorské metro je preto skoro v bankrote. Čiže v najbližších rokoch sa dôsledky krízy okrem iného určite odrazia aj na kvalite verejnej dopravy.
Ako je to s lekárskou starostlivosťou a čo telemedicína? Dostanú sa skôr záchranky, lebo NY nie je taký preľudnený aj podľa fotografií z agentúr. Čo všetko je zatvorené?
Doprava v New York a zápchy sa znížili na okolo 60-70 percent, ako aj kvalita ovzdušia. Záchranky sa určite dostanú všade a včas, hoci ani predtým to nebol až taký veľký problém. Najväčším problémom v americkom zdravotníctve je, samozrejme, to, že dobrá poistka je viazaná na dobré zamestnanie, a nezamestnaní ľudia ju stratia. Nemocnice v New Yorku sú tiež veľmi preťažené, čiže veľa úkonov, čo nesúvisia s koronavírusom, sa odkladá. Čo sa týka iných zákrokov, množstvo lekárov, samozrejme, robí všetky konzultácie cez telefón alebo cez aplikáciu zoom (konferenčný program podobný skypu).
Zatvorené je všetko okrem “základných” obchodov. Ktoré obchody to sú, si určuje každý štát sám. V New Yorku môžu byť otvorené len potraviny, lekárne, čerpacie stanice, domáce potreby a vonkajšie trhy s potravinami. Reštaurácie majú povolené byť otvorené len na donáškové objednávky. Klasické miesta v New Yorku ako Times Square sú určite prázdne. Ale akonáhle vyjde slnko, tak vidíte ľudí vychádzať do parkov, pretože New York ma proste tak veľa ľudí, že je skoro nemožné všetkých udržať doma. V poslednom čase dali polícii aj oprávnenie na pokuty pre ľudí, ktorí nedodržiavajú sociálny odstup. Takéto hliadkovanie polície bude nevyhnutné, čím teplejšie bude, pretože ľudí to bude lákať von.
Katarína Resar Krasulová s manželom. Zdroj: archív K. R.
Hovorí sa, že Slovensko je najzarúškovanejší štát, nosia ľudia v New Yorku poctivo rúška a rukavice a používajú dezinfekčné gély? Bolo zaujímavé, že kým Melanie Trump vyzývala ľudí na nosenie rúšok, jej manžel, prezident Donald Trump síce tiež vyzýval, ale zároveň vyhlásil, že on to nosiť nebude.
S preventívnymi opatreniami sú Spojené štáty veľmi pozadu. Všetky opatrenia tu prišli s veľkým oneskorením, až keď boli tisícky ľudí nakazené, čo už bolo dosť neskoro. V New Yorku ľudia nezačali systematicky nosiť rúška až do apríla. Teraz to bude prikázané, pokiaľ sa pohybujte na verejných miestach, kde je ťažké udržať odstup. Samozrejme, že rúška sa nedajú už dlho ani nikde kúpiť. Lekárom aj v top nemocniciach v New Yorku odporúčali jednorazové rúška používať, až kým nie sú očividne špinavé.
V tomto vnímam Slovensko oveľa popredu. Ľudia boli schopní zareagovať komunitne na výzvu krízy, a verejnosť prijala opatrenia predtým, než bolo neskoro. Videla som, že keď neboli rúška, tak si ich ľudia vyrobili. Američania nie sú vždy zvyknutí myslieť na komunity. Vo väčšine kríz sa určité vrstvy ľudí dokázali vždy uchrániť, takže toto bol test solidarity. Až teraz, po tom, čo máme desiatky tisíc nakazených, začali ľudia systematicky nosiť rúška, a skutočne sa vyhýbať zhromažďovaniu. Aj tak to nie je ideálne. Väčšina opatrení sa deje na úrovni štátov, takže nie sú zosúladené. V podstate vám nič nebráni, aby ste nasadli na lietadlo a išli sa opaľovať na Floridu.
Ako to vyzerá s reštauráciami, so školami? Ako sa v zamestnaní napríklad konajú rokovania s klientmi?
Reštaurácie fungujú len na donášku do domu alebo si pripravené jedlo idete vyzdvihnúť. Hlavne v New Yorku a väčších mestách jete večeru v práci alebo doma na tento spôsob. V menších mestách je to, samozrejme, veľký ekonomický tlak na malé reštaurácie a veľa ich aj zatvára. Už teraz ľudia tušia, že vírus s nami zrejme bude oveľa dlhšie ako len toto leto. Uvažuje sa, akým spôsobom by sa mohli v budúcnosti otvoriť reštaurácie – napríklad stoly ďaleko od seba, meranie teploty pri vstupe atď. Väčšina reštaurácií zmenila a zjednodušila jedálny lístok, aby obmedzila náklady.
Univerzity a školy prešli na výučbu online. Práca a tiež pracovné stretnutia sú online. Školy aj pracoviská používajú softvér Zoom, ktorý simuluje pracovné stretnutia aj prednášky pomerne reálne. V New York teraz hlavne pracuje lokálna vláda na zabezpečení počítačov a internetu pre študentov, ktorí takéto možnosti doma nemajú. Je to ťažké, ale školy aj zamestnávatelia sa tiež snažia rozmýšľať, ako tento online model vylepšiť, ak by fyzicky návrat do škôl a na pracoviská nebol v najbližšom čase možný.
Ľudia na železničnej stanice Grand Central Terminal v New Yorku. Zdroj: TASR
Veľa peňazí išlo na podporu výskumu a liekov, ako to vyzerá?
Je to všelijaké. Veda a výskum v USA boli predtým veľmi súťaživé. Vláda dávala granty vedcom na výnimočné a originálne projekty, čo nepodporovalo spoluprácu medzi vedcami. Terajšia federálna vláda ešte stále vníma výskum liekov a vakcíny skôr ako nejakú národnú súťaž, nie ako úsilie pracovať s inými krajinami. Našťastie vedci chápu, že spolupráca je nevyhnutná. Zdieľanie informácií a štatistík z iných krajín sa tiež stalo kritickými pre mnohé vedecké objavy. Samotná federálna vláda trpí akousi vnútornou schizmou. Lekári a vedci, ktorí vedú inštitúcie zodpovedné za zdravotníctvo, sú často v rozpore s prezidentom. Ľudia sú zmätení, čo vedie k sporom a spomaľuje pokrok vo vede, ale aj vôbec v zastavení šírenia choroby.
Dá sa nevychádzať celý deň a je to vôbec žiaduce? Ako vyzerá tvoj deň?
Je to obmedzené. Momentálne študujem právo, manžel je právnik. Obaja pracujeme a študujeme doma. Snažíme sa zachovať taký istý rozvrh, ako keby sme chodili do práce. Do istej miery to tak aj musíte, pretože máte stretnutia online v normálnom čase. Moje prednášky sú na spomínanom Zoome. Skúšky sú tiež cez internet – tam sa toho veľa nezmenilo. Cez leto budem na federálnom súde – tiež online. Niektorým súdom sa podarilo prejsť na online prácu s tým, že počúvate obhajobu a argumenty rôznych strán cez konferenčný softvér.
Manžel takisto trávi veľa času na konferenčných hovoroch s kolegami a s klientmi. Nie je to až také obmedzujúce, ako by sa mohlo zdať. Akurát, že máte z domu kanceláriu, a veľakrát sa musíme skrývať každý v inej izbe, keď máme konferenčné hovory v ten istý čas.
Najproblematickejšie je pre nás cvičenie, keďže sme obaja boli zvyknutí chodiť pred prácou alebo školou do telocvične. Skúšame veci online. Aj s behom je občas problém – keď si idete zabehnúť do Central Parku, tak je tam veľa ľudí aj počas karantény, čo sa mi zdá rizikové. Preto sme v posledných týždňoch odišli na pobrežie, ďalej od New Yorku, kde sa dá ešte ísť behať skoro ráno a nestretnúť sto ľudí.
Zachytila som výzvu, nech ľudia varia doma a obmedzujú donášky jedla – ako je to varením doma u teba a iných?
Je to aj tak, aj tak. Na jednej strane sú donášky obmedzené – napríklad my žijeme v budove s vrátnikom, a už v marci nebolo donáškovým službám dovolené prejsť cez vrátnika, aby donášači jedla nenosili baktérie zvonka do výťahu… Čiže ste si ich museli vyzdvihnúť vonku, čo nie je veľký problém, ale určite je tam nejaké riziko, aj keď sa chránite. Na druhej strane reštaurácie aj ľudia zdôrazňujú, že teraz by sme si mali objednávať viac jedla, aby sa tieto reštaurácie a podniky udržali nad vodou počas krízy.
Odporúča sa napríklad kúpiť darčekové poukážky, ktoré môžete zužitkovať, keď budú reštaurácie otvorené. Veľa reštaurácií tiež začalo ponúkať rôzne súpravy na prípravu jedál doma alebo napríklad rôzne potraviny, ktoré si môžete zakúpiť s vaším pripraveným jedlom. Určite varíme o trošku viac než predtým – povedzme, večeriame doma tri-, štyrikrát týždenne, kým predtým sme niekedy nevarili ani raz do týždňa. Ale ani s potravinami to nie je ľahké – trvá to naozaj niekoľko hodín, kým ich vôbec dostanete, takže donášky jedál ešte stále fungujú, a zrejme budú ešte dlho jediným zdrojov príjmu pre reštaurácie.
Ako ľudia vnímajú pandémiu?
Tak ako na Slovensku, je to veľká neistota do budúcnosti. Nikto nemá jasné odpovede, či sa to skončí v lete, na jeseň alebo o rok, dva. Navyše v New Yorku každý človek pozná aspoň niekoho, kto bol vážne chorý alebo kto zomrel. Je to smutné, neisté – ľudia cítia, že sa svet a to, akým spôsobom sa stretávame a komunikujeme, mení natrvalo.
Na druhej strane v polovici Ameriky teraz začínajú protesty aj proti týmto existujúcim štátnym opatreniam. Vírus nezasiahol všetky časti Ameriky tak výrazne ako New York, a veľa ľudí o ňom pochybuje, čo je smutné. Protestmi tento vírus nezvládneme. Ľudia musia dať hlavy dokopy a premýšľať, ako najlepšie v tejto novej realite žiť do budúcnosti.
Autor: Lucia Balichová
