Dnes si pripomíname 140. výročie narodenia M. R. Štefánika a preto sme vytiahli z archívu tento krátky spomienkový text, ktorý sa určite na jeho výročie narodenia oplatí pripomenúť.
Čo ešte nevieme o tomto letcovi, astronómovi, politikovi a diplomatovi, ktorý bol kľúčovou osobnosťou spolu s T. G. Masarykom a Edvardom Benešom pri zakladaní Česko-Slovenska?
Opýtali sme sa Jozefa Banáša, autora knihy Prebijem sa! Štefánik – muž železnej vôle, ktorá sa stala aj odporúčanou literatúrou pre študentov dejepisu.
„Čo o Štefánikovi možno nevieme? Keďže nebudeme znovu písať román, odpoviem, s dovolením v pár zaujímavých bodoch,” uviedol Banáš pre ParlamentnéListy.sk
-
Odišiel navždy z domu ako desaťročný, keď išiel na lýceum do Bratislavy
-
Jediná zachovaná budova v Bratislave, v ktorej žil na podnájme, je na Panenskej ulici číslo 21, neďaleko Evanjelického lýcea. Budova patrí Ministerstvu vnútra a preto ma prekvapuje, že tam nie je žiadna tabuľka o tom, že tam Štefánik žil
-
Čo sa ešte málo vie je, že v Paríži bol so svojím veľkým kamarátom, tiež významným evanjelickým farárom Jánom Lajčiakom, ktorý tam robil dizertačnú prácu na Sorbone a v začiatkoch mu pomáhal
-
Rozhádal sa s otcom, ktorý bol kategoricky proti tomu, aby odišiel z technického učenia v Prahe a Štefánik napriek tomu prestúpil na Filozofickú fakultu na astronómiu. Otec ho vyhodil z domu. Vtedy ho prichýlil o 13 rokov starší Vavro Šrobár. Žil u neho dva mesiace, lebo domov sa k nahnevanému otcovi vrátiť nemohol.
-
Určite zaujímavé bolo v roku 1907 stretnutie Štefánika s Levom Nikolajovičom Tolstým. Bolo to jedno z najpamätnejších stretnutí Štefánika, keď celý deň strávil s Tolstým pri šachu v Jasnej Poľane a viedli debaty. Toto stretnutie sprostredkoval slovenský lekár Tolstého Dušan Makovický. Tolstoj sa o Štefánikovi vyjadril, že bol veľmi pozoruhodný a rozhľadený.
- V máji 1918 sa v Ríme udiala pozoruhodná vec, keď plukovník Štefánik preberal zástavu 1. Československého pluku, po tom ako talianska vláda premiéra Orlanda uznala našu taliansku légiu ako budúci základ československého vojska. Večer bolo v paláci slávnostné zhromaždenie všetkých predstaviteľov dohodových mocností a Britániu zastupoval princ z Walesu, budúci kráľ Eduard VII. To je taká zaujímavá historka, lebo Štefánik nebol zapísaný v zozname rečníkov, tam mohli rečniť len zástupcovia skutočne existujúcich štátov a Československo vtedy ešte neexistovalo, bola stále monarchia. Lenže Štefánik si vydupal, že vystúpi aj on na záver, len to nebolo, samozrejme, v protokolárnom liste. A keď sa teda Štefánik v bledomodrej uniforme francúzskeho plukovníka postavil za rečnícky pult, tak tento Eduard VII. odchádzal. Štefánik prerušil svoje vystúpenie a povedal: “Dámy a páni, prerušujem svoj prejav a budem pokračovať až keď sa budúci britský kráľ vráti!”. To bolo čosi nevídané neslýchané. No a Eduard neodchádzal preto, že by chcel protestovať, on si myslel, že to už skončilo. A vidíte, nejaký malý Štefánik z Košarísk z Uhorska z národa slovenského, o ktorom vtedy nikto nič nevedel, si dovolil vrátiť budúceho anglického kráľa. To je taký zaujímavý moment z jeho života.
