Deväťdesiatdvaročný Carter pôsobil v prezidentskom úrade v rokoch 1977 až 1981. Kandidoval síce aj v druhom období, ale republikán Ronald Reagan ho porazil. Hoci Carter v roku 2002 dostal Nobelovu cenu za mier, je všeobecne pokladaný za jedného z „najslabších“ a najmenej viditeľných prezidentov Spojených štátov v povojnovej ére. Za jeho vedenia krajiny došlo k okupácii Afganistanu Sovietskym zväzom, v Iráne sa uskutočnila islamská revolúcia a došlo k prudkému nárastu cien ropy.
Navzdory nepríliš výrazným úspechom v prezidentskej funkcii sa však Carter nestiahol do súkromia a vo verejnom priestore pôsobí prakticky do dnešných dní. Najmä v oblasti charitatívnych projektov. Niekoľkokrát v ostatných rokoch pôsobil aj ako sprostredkovateľ mierových rokovaní dvoch znepriatelených strán. Pred siedmimi rokmi napríklad dosiahol prepustenie mladého amerického učiteľa, ktorého zatkli úrady v Severnej Kórei. O mieri rokoval okrem iného aj na Haiti.
Niektoré jeho ďalšie snahy sa naopak stali terčom kritiky. Ako napríklad jeho stretnutie so zástupcom hnutia Hamas v roku 2008, po ktorom naivne tvrdil, že vedenie organizácie zamýšľa uznať právo Izraela na existenciu. Podľa aktuálneho prejavu sa však zdá, že právo na existenciu upiera Carter aj republikánovi Donaldovi Trumpovi, na ktorom nenechal, s nadsádzkou povedané, ani suchej nitky.
Ostro kritizoval zahraničnú aj domácu politiku Trumpovej administratívy. „Peniaze v politike robia z demokratického vládnutia skôr oligarchiu,“ konštatoval Carter so zjavnou narážkou na nulové skúsenosti úspešného biznismena Trumpa v politike. „Snažte sa zachovať mier, presadzujte ľudské práva a hovorte pravdu,“ vyzval počas svojho prejavu 39. prezident Spojených štátov svojho súčasného nasledovníka v úrade.

Donald Trump Zdroj: TASR/AP
Carter zároveň Trumpovi „poradil“, ako by mal postupovať v prípade urovnania vzťahov so Severnou Kóreou. „Keby som bol dnes prezidentom Spojených štátov ja, poslal by som okamžite do Pchjongjangu svojho zástupcu, prípadne by som sa tam rovno vydal sám. Severokórejčania stoja o zmluvu, ktorá by im zaručila, že na nich Spojené štáty nebudú útočiť. Kým s nimi nebudeme hovoriť, ťažko dôjde k nejakému pokroku,“ dodal Carter.



