štvrtok, 2 júla, 2020
27 C
Bratislava
Úvod Aréna Kurdov čaká referendum, Turci vyslali vojakov do pohraničia. Hrozí na Blízkom východe...

Kurdov čaká referendum, Turci vyslali vojakov do pohraničia. Hrozí na Blízkom východe ďalšia vojna? Toto si myslí odborník

Iracký Kurdistan plánuje na 25. septembra referendum o nezávislosti. Ak sa skončí úspešne, neznamenalo by to však okamžitú nezávislosť. Aký zmysel teda má toto referendum?

Keď sa na to pozrieme historicky, tak v irackom Kurdistane sa jedno referendum už konalo v roku 2005. Drvivá väčšina voličov sa vtedy vyslovila za nezávislosť. Tento výsledok bol následne použitý ako argument pri vyjednávaní medzi kurdskou administratívou a irackou vládou v Bagdade. Som presvedčený, že pozitívny výsledok nadchádzajúceho referenda nutne neznamená, že budú následne podniknuté nejaké kroky k nezávislosti alebo priamo nezávislosť vyhlásená. Nakoniec aj iniciátori udržujú rétoriku, že ide takpovediac o konzultačné referendum. Oproti roku 2005 je však rozdiel ten, že vtedy sa referendum konalo iba v jadrových provinciách irackého Kurdistanu, zatiaľ čo teraz sa má konať aj na sporných územiach. Takýmto sporným územím je napríklad Kirkúk, ktorý je jedným z najproblematickejších regiónov. Jednak tam sú totiž rôzne etnické skupiny, Kurdi, Turkméni, Arabi, ale je to aj strategické a zaujímavé územie tak pre Kurdov, ako aj pre Bagdad, pretože sú tam obrovské náleziská ropy.

{infobox title=”Tomáš Kaválek” photo=”21551″}

Tomáš Kaválek je výskumný pracovník Asociácie pre medzinárodné otázky AMO. Jeho výskum sa zameriava na Blízky východ a severnú Afriku.

 

V súčasnosti vykonáva svoje doktorandské štúdium na Katedre politológie na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Magisterský titul získal v oblasti bezpečnostných a strategických štúdií .{/infobox}

Kurdi už dnes majú istú autonómiu, napriek tomu chcú vyslovene samostatnosť. Prečo?

Pokiaľ by sme šli do teórie, tak môžeme povedať, že iracký Kurdistan nesie niektoré parametre samostatného štátu. Nemajú síce vlastnú menu, ale používajú iracký dinár, no majú vlastnú vládu, parlament, prezidenta, premiéra a aj vlastnú zahraničnú politiku. Zároveň autonómne exportujú ropu, i keď to je dlhodobým jablkom sváru medzi Bagdadom a Arbílom. Federálna vláda v Bagdade totiž tvrdí, že autonómny vývoz ropy zo strany kurdskej vlády v Arbíle je protiústavný. Ašpirácie Kurdov na založenie vlastného štátu sa tiahnu už desiatky rokov. Silnú rolu hrá kurdský nacionalizmus a je to pochopiteľné, nakoniec hovorí sa, že Kurdi sú najväčší národ bez štátu. Samozrejme, nie je to také jednoduché. O Kurdoch nemôžeme hovoriť ako o jednoliatom homogénnom národe s jednou reprezentáciou. Je tam celý rad súperiacich politických aj ideových prúdov a veľkú rolu hrajú aj kmene a klany.

Hovoríme teraz o irackom Kurdistane, a teda trenie medzi Kurdmi a irackou vládou je pochopiteľné. Prečo je ale aj pre susedné Turecko, Sýriu či Irán nežiaduce, aby vznikol samostatný kurdský štát?

Všetky tieto štáty majú pomerme veľkú kurdskú menšinu. Turecko napríklad čelí povstaniu Strany kurdských pracujúcich s prestávkami už od 80. rokov. Takže tak pre Irán, Turecko, ale aj Sýriu je kurdská otázka tiež veľmi citlivá. Ak by sa iracký Kurdistan posunul bližšie k nezávislosti, spomínané štáty sa obávajú, že podobné tendencie bude mať aj ich vlastné kurdské obyvateľstvo. To by ohrozilo ich územnú integritu a na tom, pochopiteľne, nemajú záujem.

Zdroj: reprofoto-bbc.com

Naopak, Izrael kurdskú nezávislosť podporuje…

Keď sa pozrieme na spojenectvá v regióne, tak vidíme, že vzťahy medzi Tureckom a Izraelom, ale aj Iránom a Izraelom sú do istej miery napäté. Naopak, dobrý vzťah medzi kurdskou politickou scénou v Iraku a Izraelom nie je žiadnou novinkou. Tel Aviv je Kurdom dlhodobo naklonený a vnímal ich ako partnera alebo nástroj na dosiahnutie svojich záujmov. Takže je úplne logické, že Izrael podporuje Kurdov.

Prečo sú proti vzniku kurdského štátu aj niektorí členovia EÚ, či dokonca USA, ktoré sú dlhodobým spojencom Kurdov?

Za tým je, samozrejme, obava, že vyhlásenie nového štátu a prekresľovanie hraníc v regióne Blízkeho východu spustí lavínu problémov, prípadne občianskych vojen. Je to nebezpečný precedens. Zároveň tak pre USA, ako aj pre EÚ, čo sa týka zahraničnej politiky voči Iraku, je základným cieľom jednotný Irak.

Kurdi zohrali dôležitú úlohu ako významný spojenec aj pri boji so samozvaným Islamským štátom, môžu toto využiť do budúcna ako argument pri vyjednávaniach o svojej samostatnosti?

Kurdi vo vojne proti ISIS využili situáciu. Keď sa iracké federálne sily stiahli zo sporných území, Kurdi zaplnili toto vákuum. No a dodnes tieto územia v podstate ovládajú. Ich pozícia sa teda v týchto oblastiach zlepšila, Bagdad tam má len minimálnu vojenskú prítomnosť. Účasť kurdských vojsk na boji s ISIS, samozrejme, je argument, ktorý je počuť zo strany kurdského vedenia. Kurdská vláda vníma účasť na boji s ISIS ako prehĺbenie spojenectva so Západom a USA.

Turecká armáda spustila neohlásené cvičenie pri hranici s irackým kurdským autonómnym regiónom, ktorý sa pripravuje na referendum o nezávislosti. Zdroj: TASR

Čo sa stane, ak si Kurdi skutočne odhlasujú samostatnosť?

To sa nedá presne povedať. Je tam celý rad vecí, ktoré sú zatiaľ nejasné. Nie je jasné, na ktorých sporných územiach bude referendum prebiehať, nie je jasné, či je vôbec logisticky zvládnuté, aby všetci, čo môžu voliť, aj mali kde voliť. Bezprostredné kroky sa nedajú odhadnúť, ale rozhodne by som neočakával, že po referende bude nasledovať vyhlásenie nezávislosti, to nie je cieľom kurdskej vlády a neočakávajú to ani Kurdi. Možnými dôsledkami referenda sú ale problémy, ktorým by iracký Kurdistan následne mohol čeliť. Irán napríklad pohrozil uzavretím hraníc, podobne sa vyjadrilo aj Turecko a vzhľadom na to, že Kurdistan väčšinu tovaru dováža práve z týchto krajín, by to preň predstavovalo vážny problém.

Je reálna možnosť, že v regióne dôjde po referende aj k ozbrojeným násilným stretom, či dokonca k vojne?

Nedá sa vylúčiť, že príde aj k obmedzeným ozbrojeným stretom. Zatiaľ to ale vyzerá tak, že ani kurdská administratíva, ani federálna vláda Iraku nemajú žiaden záujem na tom, aby vypukla ďalšia vojna. Situácia sa tu ale pomerne rýchlo mení, ako aj postoje jednotlivých štátov a úplne vylúčiť sa to preto nedá, no nemyslím si, že to k tomu teraz smeruje. 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

S kontrolou záverečných prác to nebude také jednoduché, tvrdia vysoké školy

Viaceré vysoké školy si nevedia predstaviť vykonanie kontroly prác pred obdobím, odkedy sa využíva Centrálny register záverečných prác (CRZP). Zároveň sa viaceré...

Kritický stav na Najvyššom súde. Nie sú sudcovia, konštatuje jeho predseda

Na Najvyššom súde (NS) SR je historicky najnižší až kritický stav, čo sa týka počtu sudcov. Uviedol to nový predseda NS SR...

Mám množstvo skvelých nápadov, ktoré chcem dať do praxe. Výsledok nech hodnotia občania, hovorí o sto dňoch vlády Mičovský

Prvých 100 dní nového vedenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR musia zhodnotiť občania. Uviedol to vo štvrtok na brífingu pri...

Juhokórejčanke transplantovali pľúca po prekonaní COVID-19

Päťdesiatročnej Juhokórejčanke transplantovali pľúca po tom, ako jej dýchaciu sústavu vážne poškodil koronavírus SARS-CoV-2. Informovala o tom agentúra Jonhap s odvolaním sa...
Slovensko
Pozitívne vzorky 1,700 +13 Dnes Úmrtí 28 Uzdravení 1,466 Infikovaných 206 Last updated: 2. júla 2020 - 13:52 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky