Pred koaličnými spormi dostalo prednosť predsedníctvo, aj to je podľa Smeru a SNS dôvod, prečo sa veci vyostrili až koncom leta. „Išlo o to, že sme premiérovi aj verejnosti oznámili, aký je stav v koalícii,“ povedal Paška. Uviedol aj dôvody, pre ktoré SNS v auguste nečakane vypovedala koaličnú zmluvu a odštartovala tým kolotoč udalostí vrátane neúspešného odvolávania ministra práce sociálnych vecí a rodiny.
Na úvod sobotnej diskusnej relácie Rádia Slovensko Paška uviedol, že nešlo v žiadnom prípade o pokus skončiť koalíciu. Podpredseda SNS opäť prirovnal vypovedanie koaličnej zmluvy k ukončeniu nájmu v byte, v ktorom nie ste spokojný, lebo v ňom nejde elektrina.
„Niečo podobné sa udialo aj v tomto prípade. Pán Danko nepovedal, že končíme koalíciu zo dňa na deň, ale že koaličnú zmluvu vypovedáme a chceme sa rozprávať o tom, že buď skončíme, alebo zlepšíme komunikáciu,“ zdôvodnil Jaroslav Paška prirovnanie k výpovedi nájmu v byte.
U nás neplatí stranícka knižka
Moderátor Braňo Dobšinský pripomenul Paškovi reakcie predsedu SNS Andreja Danka a jeho samotného tesne po začiatku krízy, keď premiér vyzval na odchod ministra školstva Petra Plavčana z funkcie (SNS) pre podozrenia pri čerpaní eurofondov na vedu a výskum. „Ak by sme sa teraz dozvedeli, že pán Flašík a jemu spriatelené firmy dostali významnú sumu na výskum a rovnako aj pán Brhel, tak asi to bolo v rukách ľudí, ktorých tam pán Plavčan zabudol nahradiť,“ citoval Dobšinský Paškovo dávnejšie vyjadrenie.
Na otázku, či neboli uspokojené ambície niektorých členov SNS, ktorí chceli obsadiť nejaké pozície na rezorte školstva, odpovedal Paška protiútokom. „Používate rétoriku pani Remišovej a opozičných strán,“ obvinil Paška moderátora Braňa Dobšinského.
Paška povedal, že SNS malo snahu nahradiť politických nominantov odborníkmi a tak to urobili aj v prípade obsadenia ministerských kresiel. „U nás neplatí stranícka knižka ako nárok na nomináciu,“ dodal podpredseda národniarov.
Niekto by mal niesť zodpovednosť, tvrdí Kollár
Podľa lídra hnutia Sme rodina Borisa Kollára je koaličná kríza iba následok, ale jej príčinou je kauza okolo prerozdeľovania 600 miliónov eur z eurofondov na vedu a výskum. „To je zásadná príčina, tam sa to všetko zlomilo a potom sa koaliční partneri pohádali. Osobná ´ješitnosť´ sa dala dokopy s nenomináciami na regionálnych štruktúrach, tlakový hrniec bol natlakovaný a prosto to vybuchlo,“ uviedol opozičný poslanec.
„Koaličná kríza je len o jednej jedinej príčine a je to pokus o rozkradnutie 600 miliónov na eurofondoch. Treba si uvedomiť, že EÚ nám dá 600 miliónov a v slušných, fungujúcich štátoch je prepočítané, že z každého jedného eura, ktoré investujeme do vedy a výskumu, sa štátu vráti 16 eur. Pri správnom spravovaní týchto prostriedkov by teda Slovenská republika mala získať 9,6 miliárd eur,“ povedal Kollár.
Poslanec a líder hnutia Sme rodina pripomenul, že pri prerozdeľovaní eurofondov na vedu a výskum sa objavili podozrenia na odbornú spôsobilosť ľudí, ktorí hodnotili projekty. „Lekár hodnotil technológiu kovov. To je nezvládnutá vec. Aj nová ministerka školstva, ktorá prišla, povedala, že nás to bude stáť niekoľko desiatok (32) miliónov eur,“ povedal Kollár.
Paška argumentoval, že ministerka Lubyová predstavila tri spôsoby, ako chce tieto problémy do budúcnosti riešiť. „Osobne si myslím, že ak štát príde o 30 miliónov a jasne vidíme, že čo sa tu udialo, tak by za to mal niekto niesť zodpovednosť a nielen politickú, ale aj trestnoprávnu,“ myslí si opozičný líder.
Dôsledky krízy
Kollár čelil otázke o súdržnosti opozičných strán v súvislosti s viackrát opakovanými vyhláseniami premiéra Roberta Fica, že súčasná vládna koalícia nemá na slovenskej politickej scéne alternatívu. „To je mantra, ktorú používa Robert Fico. Za seba môžem povedať, že v poslednom čase spolupracujeme s OĽaNO aj so SaS. Podávame návrhy, vieme sa spojiť pri odvolávaní a podporujeme návrhy zákonov tomu druhému,“ tvrdí poslanec.
Poslanec strany Smer-SD Ján Podmanický uviedol, že problémy v koalícii netreba preceňovať. „Dôležité je, ako sa lídri koaličných strán vyrovnali s týmto problémom a myslím, že sa s tým vyrovnali ako zodpovední politici, ktorí, pán Kollár nebude so mnou súhlasiť, si uvedomili, že momentálne iná alternatíva nie je,“ zopakoval Podmanický vyhlásenie Roberta Fica, ktoré Kollár spochybnil.
Podmanický pripisuje napätie, ktoré vzniklo vo vnútri koalície aj tomu, že po voľbách, keď vznikala, sa Slovensko pripravovalo na predsedníctvo v Rade Európskej únie a akékoľvek nezhody preto museli ísť bokom. Podobne sa vyjadril aj podpredseda SNS Jaroslav Paška.
Ľudia sa z dodatku k ústave nenajedia
Koaličné strany po upokojení situácie a urovnaní konfliktu prišli s tým, že chcú viac komunikovať aj na regionálnej úrovni a chcú prijať nové priority k programovému vyhláseniu. Sem patria napríklad požiadavky SNS na zavedenie trinásteho a štrnásteho platu či ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy aj platov v štátnej správe.
Podľa Pašku bude SNS požadovať pomoc občanom, na ktorej sa zhodujú aj s ostanými koaličnými partnermi. Ide najmä o pomoc sociálne slabým skupinám obyvateľstva a seniorom. Poslanec Smeru však pripomenul, že pri akýchkoľvek opatreniach je pre vládu kľúčová fiškálna stabilita a tak sa nebude prijímať nič nad rámec rozpočtu.
Kollár tvrdí, že trinásty a štrnásty plat má zostať vecou zamestnávateľov. „Ten, kto chce dať, ten môže. Som presvedčený, že je to také farizejstvo, že až. Napríklad zvyšovanie miezd. Táto vláda hovorí, že je sociálna. Minimálna mzda je stanovená na nejakej úrovni a ani štát si neplní túto svoju základnú úlohu,“ zaútočil Kollár.
„Viete, ľudia sa z dodatku k ústave nenajedia. Máme v ústave zakotvené, že každý má právo na prácu. Povedzte to tým stotisíc ľuďom,“ povedal Kollár a na poznámku moderátora, že niečo také nie je reálne, len argumentoval tým, že je to napísané v ústave.
Opatrenia ako trinásty, štrnásty plat či zvyšovanie minimálnej mzdy a miezd v štátnej správe podľa koaličných poslancov nie sú výsledkom krízy. Hovorilo sa o nich údajne už začiatkom tohto roka, keď ešte o kríze nebolo počuť.
- Reklama -
