Jasným favoritom volieb sú strany únie CDU/CSU, naznačujú zhodne výsledky všetkých posledných prieskumov verejnej mienky. Súčasne však z nich vyplýva, že etablované strany CDU/CSU i SPD stratia zrejme oproti výsledkom spred štyroch rokov, pričom SPD hrozí dokonca jeden z najhorších volebných výsledkov vôbec. Naopak, už pri prvom vstupe do Bundestagu sa treťou najsilnejšou politickou silou krajiny môže stať pravicovopopulistická, euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AfD).
O priazeň voličov sa uchádza celkove 42 politických strán, hnutí, združení a iných zoskupení, respektíve ich nominanti, len časť z nich však na celom území krajiny a s reálnymi predpokladmi na prekonanie hranice zvoliteľnosti.
Očakávané víťazstvo CDU/CSU bude znamenať štvrtý volebný triumf súčasnej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá by v prípade zvládnutia celého volebného obdobia vyrovnala rekord jedného zo svojich predchodcov, svojho podporovateľa a dlhoročného šéfa spolkovej vlády, medzičasom zosnulého Helmuta Kohla, ktorý bol 16 rokov na poste nemeckého kancelára.
Kým favorit na víťazstvo vo voľbách je jasný, zloženie budúcej vládnej koalície v Berlíne zostáva zatiaľ nejasné. V závislosti od pomeru získaných hlasov môže v Nemecku vzniknúť čierno-žltá koalícia CDU/CSU a FDP, podobne ako v rokoch 2009-2013, prípadne “jamajská” koalícia, ktorou by bola spomínaná koalícia rozšírená ešte o zelených. Vylúčiť nemožno ani pokračovanie tzv. veľkej koalície CDU/CSU a SPD, aj keď je to málo pravdepodobné.
Ustanovujúce zasadanie nového Spolkového snemu sa musí uskutočniť najneskôr do 30 dní po voľbách. Koaličné rokovania však môžu trvať dlhšie a až po ich uzavretí dôjde k voľbám kancelára či kancelárky. Bundestag bude mať s určitosťou viac ako minimálny počet 598 poslancov. Vzhľadom na relatívne komplikovaný nemecký volebný systém ich môže byť podľa odhadov znalcov pomerov tentoraz až 700.
V tejto súvislosti sa v Nemecku už s predstihom špekuluje o nákladoch navyše, ktoré môžu dosiahnuť podľa odhadov desať miliónov eur. Prestavba interiéru parlamentu je pri tom ešte najmenším problémom, veď poslanci navyše budú potrebovať svoje kancelárie, spolupracovníkov a dostanú diéty.
Snaha odstupujúceho predsedu Spolkového snemu Norberta Lammerta o limitovanie počtu poslancov na 630 sa nestretla zväčša s porozumením politických strán. V končiacom Spolkovom sneme pôsobilo vďaka tzv. prevísajúcim a vyrovnávajúcim mandátom 631 poslancov (jedno kreslo bolo neobsadené).
