Reuters pripomína, že kresťanskí demokrati dosiahli najhorší volebný výsledok od roku 1949. „Všetko nasvedčuje tomu, že cesta k moci vedie cez vytvorenie dosiaľ nevládnucej koalície CDU-Slobodná strana Nemecka (FDP)-Zelení. Navyše bude Merkelová čeliť azda po prvýkrát skutočnej opozícii v podaní Alternatívy pre Nemecko, prvou krajne pravicovou stranou, ktorá vstúpila do Bundestagu od 50. rokov minulého storočia,“ konštatuje Reuters.
Vznik tzv. Jamajskej koalície, ako sa označuje spojenie CDU (čierna), FDP (žltá) a Zelení, tuší mnoho expertov. Najmä Zelení by Merkelovej pre ich silné európske postoje mohli vyhovovať. Slobodná strana Nemecka však vo svojom volebnom programe žiadne reformy v oblasti integrácie do EÚ zahrnuté nemá. Vznik takejto koalície predpokladá aj Thomas Kleine-Brockhoff z think tanku German Marschall Fund.
„Takáto koalícia však nie je ideálna pre spoločné úsilie Merkelovej a Macrona reformovať eurozónu,“ tvrdí Kleine-Brockhoff. Ako pripomína agentúra Reuters, keď Macron nastúpil do funkcie prezidenta Francúzska, jeho hlavným cieľom bolo “oživenie” Európy po rokoch hospodárskej a finančnej krízy. Jeho myšlienku podporila aj nemecká kancelárka. V spoločnej vláde so slobodnými a Zelenými sa to však zdá podstatne náročnejšie, konštatuje agentúra.
Kancelárka Angela Merkelová počas nemeckých parlamentných volieb 2017 Autor: TASR
FDP má názormi blízko k AfD
Šéf FDP Christian Lindner má jasne odlišné názory na európsku politiku ako kancelárka Merkelová. Vyzval napríklad Grécko, aby sa vrátilo ku svojej domácej mene. „Slobodní sa v mnohých témach nijako nelíšia od Alternatívy pre Nemecko. Keby boli realizované všetky ich plány, zasiahla by eurozónu ďalšia kríza,“ cituje Reuters poslankyňu za Zelených Franzisku Brantnerovú a dodáva, že problém by mohla pre Merkelovú predstavovať tiež sesterská CSU, ktorá by sa po vzore AfD mohla chcieť posúvať ďalej doprava.
Šéf FDP Christian Lindner má jasne odlišné názory na európsku politiku ako kancelárka Merkelová. Zdroj: TASR
Jednoduchšie ako Merkelová to nebude mať pri snahe o užšiu integráciu v EÚ ani Macron. Prieskum Bertelsmann Foundation z minulého roka ukazuje, že len 41 % francúzskych voličov si myslí, že Európska únia potrebuje viac ekonomickej a politickej integrácie. Prieskum tiež ukázal, že Nemci a Francúzi sú najviac skeptickými voči Macronovmu plánu založiť spoločné európske ministerstvo financií. Iba 31 % Francúzov a 39 % Nemcov podporuje takýto plán.
Ako uvádza nemenovaný zdroj z blízkosti kancelárky Merkelovej, ešte pred voľbami vysokí úradníci z vlády plány na reformu eurozóny odsunuli bokom, a naopak za prioritu považovali utečenecké kvóty a zabezpečenie európskych hraníc. „Druhá migračná kríza môže mať oveľa ničivejšie následky ako druhá kríza v eurozóne,“ dodáva nemenovaný zdroj.
