Po rekordne nízkom volebnom výsledku je odchod Schulzovej SPD do opozície výsledkom toho, že jeho strane uškodila v očiach voličov aj účasť vo veľkej koalícii spolu s blokom CDU/CSU pod vedením Angely Merkelovej. Tvrdí to analytik Martin Reguli z Nadácie F. A. Hayeka, ktorý pre Parlamentné listy dodáva aj ďalšiu možnú príčinu tohto kroku nemeckých sociálnych demokratov.
Podľa Reguliho je odchod do opozície avizovaný SPD zároveň taktikou na odstavenie Alternatívy pre Nemecko (AfD) od prílišného vplyvu. Antiimigračná strana získala vo voľbách do nemeckého Bundestagu podľa predbežných oficiálnych výsledkov podporu viac ako dvanástich percent hlasujúcich a ak by SPD so svojimi vyše dvadsiatimi percentami nešla do opozície, znamenalo by to, že AfD by bola najsilnejšou opozičnou stranou v Nemecku.
„Ak by AfD ostalo najsilnejšou opozičnou stranou v Nemecku, patrili by jej niektoré predsednícke miesta v parlamentných výboroch. Aj z tohto hľadiska bolo podľa mňa pre Schulza veľkým politickým rizikom nechať hlavnú opozičnú politiku na AfD,“ povedal Reguli.
Nebolo to veľké víťazstvo Merkelovej
Analytik tvrdí, že Merkelová si mohla dovoliť stratiť SPD ako koaličného partnera, s ktorým vládla od roku 2013 aj za cenu toho, že bude vládnuť v trojkoalícii alebo v menšinovom kabinete. „Očakáva sa, že liberáli (FDP) pôjdu s Merkelovou a pri Zelených (Grüne) je otázne, ako sa vyrovnajú so spormi s liberálmi týkajúcimi sa energií, ale aj sociálnych výdavkov,“ dodal Reguli pre PL.
„Na rozdiel od toho, čo väčšina analytikov a novinárov tvrdí, toto nebolo žiadne veľké víťazstvo Angely Merkelovej. Tá značne stratila v porovnaní s minulými voľbami, najmä ak si vezmeme, že ešte pred dvomi volebnými obdobiami vládla sama. Toto je ďaleko od víťazstva,“ myslí si analytik.
Za skutočných víťazov volieb, ktorým sa podarilo dosiahnuť viac, než očakávali prieskumy, považuje Martin Reguli AfD a liberálov. Tým sa podarilo dostať späť do parlamentu, z ktorého pred štyrmi rokmi vypadli, keď nedosiahli na päťpercentnú hranicu vstupu do Bundestagu.
„Tieto dve strany sú skutočnými víťazmi volieb. Jedna z nich sa stane kľúčovou koaličnou stranou a druhí budú diktovať spoločenskú diskusiu, hoci nebudú hlavnou opozičnou silou, ale budú rozhodne jednou z dvoch hlavných opozícií Merkelovej a budú opozíciou z pravej strany,“ zhodnotil Reguli.
Podľa analytika je tu navyše možnosť, že Merkelová bude vládnuť aj s tichou podporou Schulzovej SPD, ktorá by podržala vládu, ale nepodporila by niektoré zákony. „Merkelová bude musieť znova nadobudnúť autoritu, lebo týmto ju do značnej miery stráca a pokiaľ bude musieť robiť politické ústupky, bude ju strácať aj naďalej,“ uviedol Reguli pre PL.sk.
Úpadok politickej ľavice
Katastrofálny výsledok pre SPD, ktorá síce skončila druhá, ale zaznamenala historicky najnižšiu podporu voličov, je podľa analytika výsledkom odklonu od ľavicovej politiky, ktorá sa podľa neho diverzifikuje. „Tým, ako sa SPD prestala vyhraňovať voči Merkelovej a prestala byť tou tradičnou sociálne demokratickou silou, stratila svoju hlavnú rozdielnosť,“ tvrdí Reguli.
K výsledku volieb v Nemecku sa vyjadril aj poslanec Smeru-SD Ľuboš Blaha na sociálnej sieti. Ako sociálny demokrat sa pozastavil nad rekordne nízkym volebným výsledkom nemeckých kolegov z SPD.
„SPD sa prepadla preto, že kašle na pracujúcich a rieši malomeštiacke frázy. A on povie, že socialistické hodnoty, za ktoré bude SPD bojovať, sú demokracia, tolerancia a rešpekt! Mne sa azda sníva! A kto nie je za demokraciu a toleranciu? V demokratickom Nemecku!“ píše Blaha.
Smerák uvádza aj ďalšie dôvody, ktoré podľa neho viedli ku katastrofálnemu výsledku ľavice ako takej. „Nemecké voľby skončili pre ľavicu katastrofálne nie preto, že by málo zdôrazňovala svoju lásku k liberálnym hodnotám, ale preto, že dlhodobo zabúda, že hlavná téma ľavice musí byť ekonomická spravodlivosť. Pracujúci ľudia, nie liberálni mešťania!“ dodáva poslanec.
S tým, že by voľby skončili katastrofálne pre celú nemeckú ľavicu, však analytik nesúhlasí. Martin Reguli pripomína, že ľavica ako taká v Nemecku nie je na ústupe vzhľadom na to, že ľavicovú politiku vedú aj iné strany, ktoré majú dovedna takmer 40 percent voličov.
Blaha má však obavy aj z nárastu preferencií krajne pravicovej, antiimigračnej AfD. „Keď nezačnú (ľavičiari) riešiť obavy chudobných a pracujúcich ľudí z globalizácie, kapitalizmu, amerikanizácie a imperiálnych vojen, tak skončia presne ako sociálni demokrati vo Weimarskej republike: dovtedy budú kašlať na robotníkov, až to hodí krajnej pravici aj ten posledný robotník,“ varuje poslanec Smeru-SD.
Nemecké voľby a ohlásený odchod sociálnych demokratov z SPD do opozície inšpiroval k statusu na sociálnej sieti aj poslanca opozície a podpredsedu SaS Ľubomíra Galka. Ten situáciu využil na útok proti Smeru.
„Nemeckí sociálni demokrati sa pre zlý výsledok rozhodli odísť do opozície. Vzhľadom na to, že náš sociálny demokrat a zároveň obyvateľ Bašternákovho bytu v jednej osobe je zvyknutý sa držať Nemecka, mohol by si po najbližších voľbách vziať z nich príklad,“ píše Galko na Facebooku. Ide o jasný odkaz pre predsedu vlády Roberta Fica a jeho Smer-SD.
Ďalšie smerovanie nemeckej politiky bude závisieť od toho, ako sa nemecká kancelárka dohodne s koaličnými partnermi. Isté je, že ich bude Angela Merkelová potrebovať najmenej dvoch, na čo nebola uplynulé roky zvyknutá. Najpravdepodobnejšia je koaličná spolupráca Merkelovej CDU/CSU, liberálov (FDP) a Zelených (Grüne).
- Reklama -
