Liberál odpovedal, respektíve odpísal na všetky čitateľské otázky prakticky ´rad radom´, čiže nejaká chronológia je v tomto prípade zanedbateľná.
No zaujímavá bola hneď prvá otázka čitateľky Zity Kuchárovej. Galeka sa pýtala, prečo chcela SaS, aby sa koalícia rozpadla a došlo tak k predčasným voľbám.
„Súčasná vláda je ideovo aj personálne vyprázdnená. Nie sú schopní prísť s ničím novým, a tak sú odkázaní na recykláciu – ako ľudí, tak aj riešení (Jahnátek ako šéf regulačného úradu, Rezník ako riaditeľ televízie a rozhlasu, trinásty plat, atď.). Vládna trojka neponúka reálne riešenia na zlepšenie života ľudí, často sa snaží ľuďom zalepiť oči rôznymi pseudoriešeniami,“ pustil sa do koaličných súperov 38-ročný politik.
Na záver svojej odpovede ešte Galek v mene celej strany doplnil, že „o vytvorení vlády okrem Fica a Kotlebu sme pripravení rokovať s každým“.
Čo sa týka vnútrostraníckych tém, prípadne samotného smerovania SaS v budúcnosti, dostal Galek otázku od čiateľky Milky.
Tá sa pýtala, či sa liberáli neobávajú konkurencie zo strany nových politických subjektov, ktoré by mohli SaS odlákať voličov. Čitateľka spomína konkrétne Progresívne Slovensko.
Galek a spol. však, súdiac podľa vyjadrenia poslanca, žiaden strach nemajú. Ba naopak. SaS má ambíciu ďalej rásť.
„Celkovo sme vyzretou stranou, ktorá už má detské choroby za sebou a sme pripravení zodpovedne vládnuť. Čo sa týka preťahovania sa o voličov, boj o každého jedného je prirodzenou súčasťou politického boja. Aj po príchode nových strán na scénu vidíme stále potenciál nášho ďalšieho rastu voličskej základne,” odpovedal Galek.
Liberálny dom – stranícke sídlo SaS Zdroj: mr
Ďalšia otázka smerovala k projektu informatizácie verejnej správy z dielne podpredsedu vlády Petra Pellegriniho. Čitateľ s prezývkou Barker sa zaujímal, prečo ústredný portál verejnej správy Slovensko.sk nefunguje tak, ako by mal.
„Je to podľa vás preto, ako obhajuje situáciu Pellegrini, že situáciu spôsobil enormný nárast podaní?“ pýtal sa Galeka spomenutý čitateľ.
„Na samotný portál verejnej správy išlo z tejto sumy oficiálne približne 70 miliónov eur. Pre mňa je preto otázka, či existuje nejaká úmera medzi funkčnosťou portálu a objemom vynaložených prostriedkov. Ak sa porovnáme s Estónskom, potom si dovolím povedať, že áno, ale v obrátenom garde. Za menej prostriedkov dokázali vyrobiť omnoho stabilnejší a efektívnejší systém ako my na Slovensku. Aj z tohto dôvodu sme vyzvali Najvyšší kontrolný úrad, aby preveril hospodárenie s prostriedkami, ktoré boli v tejto súvislosti použité,“ priblížil Barkerovi svoje názory Galek.
Fico, jadro EÚ aj Agenda 2020
Čitateľku Ľudmilu Strakovú pre zmenu zaujímal poslancov postoj k téme odvodových bonusov, respektíve reformný program strany pod názvom Agenda 2020.
„Nebojujete proti Ficovmu Jadru EÚ aj z dôvodu, že ak sa Slovensko dostane do prvej ligy, potom nikdy nepresvedčíte takých Rakúšakov alebo Nemcov o ´výhodnosti´ Agendy 2020 a odvodového bonusu?“ pýta sa spomínaná Ľudmila.
„Ficova mantra o jadre EÚ bola medzičasom, myslím, dostatočne rozprášená a azda ľudia konečne pochopili, že nikdy nemala reálny základ. Za jediný cieľ si pri tejto téme Robert Fico nastavil polarizáciu slovenskej spoločnosti,“ myslí si Galek.
K problematike odvodových bonusov a Agendy 2020 sa vyjadril opozičník už úplne opačne, to znamená veľmi pozitívne.
„Čo sa týka Agendy 2020 alebo odvodového bonusu, o ich výhodnosti nemusíme presviedčať ani Nemcov, ani Rakúšanov, ani žiadnu inú krajinu Európskej únie či sveta. Toto sú riešenia pre Slovensko, nastavené na naše podmienky a určené pre ľudí, aby sa im tu žilo lepšie,” má jasno ´energetický´ tímlíder strany.
Využívanie pitnej vody
Ďalšia zo série otázok, tentoraz od čitateľa s prezývkou Alino, sa týkala témy využívania úžitkovej vody, respektíve čiastočne aj ochrany životného prostredia.
„Nie je splachovanie záchodov pitnou vodou luxus, ktorý si za pár rokov nebudeme vedieť dovoliť? Nebolo by rentabilnejšie využívať úžitkovú vodu a existuje na takýto spôsob už riešenie?“ zaujímalo Alina.
„Takéto riešenia existujú a sú bežne komerčne dostupné. Či už ide o splachovanie odpadovou alebo dažďovou vodou zachytávanou v nádržiach. Je tak iba na spotrebiteľovi, ako sa rozhodne. Najčastejšou motiváciou na ich využitie je šetrenie na prevádzkových nákladoch, až potom nasleduje povedomie ľudí o životnom prostredí. Oba motívy sú však fajn, ideálne je, ak sa spoja, keďže samotná investícia má niekoľkoročnú návratnosť,“ uviedol Galek.
Ten istý čitateľ však rozvinul svoju úvodnú otázku aj smerom k Úradu pre regulačné a sieťové odvetvia (ÚRSO).
„Myslíte si, že personálna rošáda na ÚRSO pomôže veci?” spýtal sa priamo Alino.
„Na ÚRSO vymenil jeden politický nominant druhého. Akýkoľvek regulačný úrad pritom potrebuje apolitické a nezávislé vedenie, aby ho ako politici, tak ani regulované subjekty nemohli využívať na nesystémové a netransparentné zásahy. Toto sa, žiaľ, dialo za pána Holjenčika a bude sa diať aj za pána Jahnátka,“ zostáva Galek skeptický.
Na ÚRSO sa budú podľa Galeka aj naďalej diať nesystémové zásahy. Zdroj: TASR
Posledný čitateľ s prezývkou Lamax otvoril tému migrácie a postoj Slovenska, respektíve členov SaS k danej problematike.
Aký máte názor na vyjadrenia vašich kolegov (Nicholsonová, Droba, Poliačik), že migranti nie sú teroristi a väčšina Slovákov ich medzi sebou chce? Osobne si myslím, že nemajú pravdu,” konfrontoval Galeka čitateľ.
Samotný politik odpovedal zaujímavo, pričom zdieľa názor svojich spolustraníkov.
„Stotožňujem sa s názorom, že utečenci nie sú teroristi, napokon, nikto na tento svet neprišiel s cieľom ubližovať druhým. Dokonca ani teroristi nie, žiaľ, okolnosti ich tak vyformovali. Nemali by sme tak z výnimiek robiť pravidlo a hádzať všetkých do jedného vreca,” má jasno poslanec.
Na druhej strane však vie, že takúto citlivú tému nemá zmysel nasilu ´lámať cez koleno´.
„Slováci však na samotných utečencov pripravení nie sú a snahy o ich násilné integrovanie jednoducho nefungujú. A to prakticky nikde. Aplikovať ich povinné prerozdeľovanie preto z môjho pohľadu určite nie je cestou vyriešenia tohto problému,” zakončil svoje odpovede pre Parlamentné listy Karol Galek.
