Čo sa konzervatívcom konkrétne na názoroch pápeža Františka nepáči, keď proti nemu tak razantne vystúpili?
Výzva niekoľkých desiatok teológov, intelektuálov, ale aj bývalého vysokého úradníka v rámci kúrie Ettore Gotti Tedeschiho, ktorý sa venoval ekonomickým otázkam, svedčí o tom, akú má pápež František silnú opozíciu práve v katolíckych konzervatívnych kruhoch.
Je to totiž reakcia na jeho pomerne liberálny prístup k otázkam manželstva, k tomu, že vyjadril pochopenie pre ľudí, ktorým manželský život stroskotal.
Reaguje na situáciu, ktorá v súčasnosti panuje, na to, že veľká časť manželstiev sa vzápätí po svojom uzavretí rozvádza.
Myslím, že bolo logické, že najvyššia hlava katolíckej cirkvi a s ním spriaznení kardináli dali najavo, že hoci nie sú nadšení, túto situáciu modernej rodiny chápu a snažia sa ľuďom, ktorým sa manželstvo z mnohých dôvodov nevydarilo, podať pomocnú ruku.
Pápežov liberálny prístup rozhodne nezdieľa Ettore Gotti Tedeschi – jeden z jeho najväčších kritikov. Zdroj: Facebook / Ettore Gotti Tedeschi
Nie je taký krok, ktorý konzervatívci zvolili, v cirkvi príliš neobvyklý? Kedy sa stalo niečo podobné naposledy?
Pre mňa je úplne neuveriteľné, že teraz – po toľkých rokoch – vystúpili teológovia s tým, že v zásade označili myšlienky pápeža za pochybné. Keby sme to brali z hľadiska stredoveku, tak ho označili za kacíra. To je neuveriteľné.
Ako som videl napríklad v talianskej tlači, naposledy k niečomu podobnému došlo v roku 1333, týkalo sa to pápeža Jána XXII., ktorý mal svojrázne teologické výklady vo vzťahu ku svätcom.
V novodobej histórii ide však skutočne o niečo neobvyklé. Ale pre mňa je to ďalší dôkaz, aké napätie panuje medzi liberálnym a konzervatívnym prúdom v katolíckej cirkvi, lebo už v minulých mesiacoch vystúpili proti pápežovmu liberálnemu prístupu k manželstvu aj významní kardináli, napríklad aj nedávno zosnulý kardinál Joachim Maisner alebo teraz v septembri zosnulý Carlo Caffarra, ktorý tiež patril ku konzervatívnemu prúdu, ktorý pápeža kritizoval.
V zásade sa títo katolícki teológovia pridávajú k zástupu veľkých kritikov pápeža Františka z konzervatívnej línie.
Ale liberálne postoje pápeža Františka boli predsa známe už dávno pred tým, ako ho zvolili do najvyššieho postu katolíckej cirkvi. Prečo to začalo prekážať teraz? Čo sa od jeho zvolenia zmenilo?
Musíme si pripomenúť situáciu, ktorá vtedy v cirkvi panovala. Bola veľmi silno ovplyvnená veľkou nedôveryhodnosťou cirkvi, odhaľovali sa rôzne aféry v súvislosti s pedofilným správaním kňazov, boli tu aféry, ktoré sa týkali aj zlého hospodárenia rímskej kúrie alebo toho, že priamo vo vnútri rímskej kúrie panovala nedôvera medzi jednotlivými hodnostármi. Kradli sa listiny pápežovi Benediktovi XVI. priamo z pracovného stola, za čo odsúdili jeho komorníka. Takže v roku 2013 panovala veľká nedôveryhodnosť v cirkev a svoju úlohu zohral aj šok z toho, že pápež Benedikt odstúpil dobrovoľne zo svojho úradu.
Pri konkláve sa veľký rad kardinálov pripojil k pápežovi Františkovi práve z toho dôvodu, že to vnímali tak, že tento človek obnoví dôveryhodnosť cirkvi. Ale postupom času sa ukázali rozpory s časťou kardinálov a to vedie k týmto tenziám.
Je podľa vás kritika názorov pápeža oprávnená? Odkláňa sa od základov cirkvi?
Sám za seba môžem povedať, že sa tiež nestotožňujem s niektorými názormi pápeža, napríklad s jeho ústretovosťou k prijímaniu migrantov, ktorá sa má nadradiť bezpečnostným záujmom. Ale súčasne je mi pápež František sympatický v mnohých veciach, v ktorých sa dostáva do konfliktu, a to je práve jeho veľká citlivosť pre sociálne otázky, záujem o obyčajného človeka a súčasne jeho snaha otvoriť cirkev modernej spoločnosti.
To všetko sú veci, ktoré mne osobne sú veľmi sympatické, a ktoré z Františka robia skutočného reformátora. Ale tieto veci nie sú sympatické množstvu konzervatívnych činiteľov v cirkvi.
Čo môže taký neobvyklý a veľmi vážny, navyše verejný, stret vnútri katolíckej cirkvi znamenať jednak pre cirkev a jednak pre vonkajší svet?
Myslím, že v cirkvi sa môže aspoň rozvíjať dialóg medzi rôznymi skupinami. Som presvedčený, že spoločnosť dialóg potrebuje.
V cirkvi to môže byť vyriešené dialógom oboch strán, nie dialógom hluchých a slepých. A cirkev by mala byť ukazovateľom, že ideály nepatria do starého železa, že do súčasnej rozkolísanej spoločnosti neustále patria, lebo v súčasnosti sa spochybňuje všetko, a celá spoločnosť potom stojí na pohyblivých pieskoch.
A ak stojí na pohyblivých pieskoch, ako poznáme z Biblie, také kráľovstvá sa začínajú rozpadať.
- Reklama -
