Podlé, neuveriteľné a nedemokratické. Európski politici sú znepokojení násilnosťami počas referenda v Katalánsku

    0
    Estelada alebo vlajka nezávislého Katalánska a vlajka Európskej únie vlajú pred prezidentom provincie Arturom Masom (Autor: SITA)

     Šéf britskej diplomacie Boris Johnson predtým v súvislosti s udalosťami v Katalánsku vyzval na zachovanie jednoty Španielska a zdôraznil dôležitosť rešpektovania ústavy.

    Sturgeonová však uviedla, že toto vyhlásenie je hanebne vágne, lebo “skutočný priateľ Španielska by im povedal, že dnešné akcie boli nesprávne a škodlivé”.

    Mala na mysli postup španielskej polície, ktorá sa aj s použitím donucovacích prostriedkov snažila mariť hlasovanie v Katalánsku. Zranenia pri tom utrpelo 33 policajtov.

    Katalánsky premiér Carles Puigdemont v reakcii na tieto násilnosti v nedeľu uviedol, že táto “policajná brutalita zostane naveky hanbou Španielska”. 

    Španielsky premiér Mariano Rajoy sa však policajným zložkám zasahujúcim v Katalánsku v nedeľu večer poďakoval a zo zodpovednosti za násilnosti obvinil tých, ktorí “porušili zákon”.

    Španielsky premiér Mariano Rajoy. Zdroj: TASR

    Pripomenul, že postoj španielskej vlády má podporu európskych lídrov. Španielska vláda označila toto referendum za protiústavné.

    Ako informoval web France 24, nemecká kancelárka Angela Merkelová však Rajoya vyzvala, aby priznal, že počas policajných zásahov v Katalánsku došlo k zraneniu najmenej 844 ľudí. Zranenia utrpelo aj 33 policajtov.

    Šéf nemeckej opozičnej Sociálnodemokratickej strany Martin Schulz, ako aj líder britských labouristov Jeremy Corbyn vyjadrili znepokojenie ohľadom pouličných násilností v Katalánsku a vyzvali obe strany na dialóg.

    Medzi prvými politikmi EÚ, ktorí odsúdili násilie v uliciach katalánskych miest a obcí, bol belgický premiér Louis Michel, vyzývajúci súčasne obe strany na dialóg.

    Jan Peumans, predseda parlamentu Flámska, kde tiež badať separatistické tendencie, označil použitie sily proti ľuďom brojacim za referendum v Katalánsku za “podlé, neuveriteľné a nedemokratické”.

    Apelujú na dialóg

    V rozhovore pre televíziu RTBF Peumans zdôraznil, že “teraz je nutné hľadať cestu k dialógu medzi Katalánskom a vládou Španielska”. Dodal, že Európa môže zohrať rolu v tomto konflikte pri jeho urovnaní”.

    “Ako poľský politik viem, že by sme nemali zasahovať do španielskych vnútorných záležitostí… “Je škoda, že sa veci začali takto, ale španielska ústava je jednoznačná,” citovala podpredsedu Európskeho parlamentu (EP) Ryszarda Czarneckeho agentúra PAP.

    “Ak poľskí politici vrátane mňa tvrdia, že politici z iných krajín by nemali zasahovať do našich vnútorných záležitostí, nemali by sme to robiť ani my,” pokračoval Czarnecki.

    Prísne politické rozhodnutia

    “Pokiaľ ide o Európsku komisiu, pamätáme si, ako často bezdôvodne zasahovala do vnútorných záležitosti Poľska, ale teraz je ticho,” poznamenal Czarnecki.

    Podľa neho sú rozhodnutia Európskej komisie v takýchto situáciách “prísne politické”.

    Konflikt by si mali vyriešiť medzi sebou Španieli a Katalánci, dodal podpredseda Európskeho parlamentu.

    Podpredseda EP Ryszard Czarnecki. Zdroj: Facebook, Ryszard Czarnecki

    Prívrženci nezávislosti Katalánska od Španielska po násilnostiach, ktoré sprevádzali nedeľné referendum, očakávajú podporu Európskej únie.

    Pozorovatelia z 27 krajín EÚ vyslaných do volebných miestností už údajne avizovali, že zohľadnia nedeľné potýčky, ktoré boli “porušovaním základných práv”.

    Použitie sily voči katalánskym voličom kritizovala aj barcelonská primátorka Ada Colauová, ktorá si – pokiaľ ide o referendum o nezávislosti – udržiavala odstup.

    Rajoy, odstúp!

    Colauová vyzvala premiéra Mariana Rajoya, aby podal demisiu. 

    Podobného názoru je aj Miguel Urban, poslanec Európskeho parlamentu za liberálnu stranu Môžeme (Podemos), ktorý označil španielsku vládu za nezodpovednú, keď “bráni demokraciu obuškami”.

    “Musíme sa spojiť, aby sme Rajoya vyhnali,” vyhlásil Urban.

    Použitiu sily voči voličom nerozumejú ani mnohí Katalánci, pričom časť z nich dokonca odmieta výsledok referenda považovať za víťazstvo. 

    “Za akú cenu? Toto hlasovanie sprevádzala bolesť zranených, ktorí ani nemohli odvoliť a ešte stále sú v nemocniciach,” uviedla 48-ročná Cristina, ktorá hlasovala v jednej z barcelonských škôl.  

    Spresnila, že nerozumie “represívnej stratégii Rajoyovej vlády”.

    Aj zakázané gumené projektily

    Dodala, že si kladie otázku, prečo španielska vláda používa silu, keď (z právneho hľadiska) toto referendum “pre ňu nič neznamená”.  

    Táto katalánska volička poukázala na to, že španielska polícia v nedeľu používala aj gumené projektily, ktoré sú v Katalánsku zakázané, avšak na ostatnom území Španielska povolené. 

    Mnohí Katalánci prirovnali policajný zásah z nedele k metódam používaným počas diktatúry generála Francisca Franca.

    Ocenili súčasne, že katalánska regionálna polícia Mossos d'Esquadra bola “neutrálnejšia”.

    - Reklama -