Pre Maďarsko a Rumunsko je prirodzené konzultovať pripomienky k zákonu o vzdelávaní na Ukrajine, uviedol maďarský minister podľa agentúry TASS. Dodal, že spoločné kroky Maďarska a Rumunska môžu byť jasným signálom pre ukrajinský parlament, čo ovplyvní implementáciu sporného zákona.
Nový ukrajinský zákon o vzdelávaní, ktorý nadobudol platnosť minulý týždeň, vyvolal obavy a protesty v Maďarsku, Rumunsku, Rusku a Moldavsku.
Ide najmä o článok 7, v ktorom sa píše, že ukrajinský štát bude garantovať vzdelávanie od 5. triedy základnej školy len v ukrajinčine. Ukrajina po ostrej kritike zo zahraničia zaslala túto spornú časť zákona na expertízu do Rady Európy.
V zákone sa uvádza, že od septembra 2018 sa deti z národnostných menšín budú vo svojom materinskom jazyku vzdelávať len v materských školách a na prvom stupni základných škôl, pričom paralelne sa budú učiť aj ukrajinčinu.
Od 5. triedy základnej školy bude vyučovanie len v ukrajinčine a jazyk národnostnej menšiny sa môže vyučovať ako nepovinný predmet. V súlade so zákonom od 1. septembra 2020, keď sa skončí prechodné obdobie, bude výučba na druhom stupni škôl a vyšších stupňoch len v ukrajinčine.
Kým maďarské ministerstvo zahraničných vecí svojho času označilo zákon za “ranu do chrbta”, rumunský prezident Klaus Iohannis dokonca kvôli nemu zrušil svoju návštevu na Ukrajine a odvolal aj Porošenkovu návštevu v Bukurešti. Rusko zasa vyslovilo obavy, že ukrajinský zákon poškodzuje ústavné práva národnostných menšín na Ukrajine.
Viacerí kritici tvrdia, že ukrajinský zákon o vzdelávaní porušuje základné ľudské i menšinové práva a môže spôsobiť ďalšiu destabilizáciu a fragmentáciu Ukrajiny, pripomenula nedávno agentúra RIA Novosti. Poukázala pritom na obavy rusky hovoriacej menšiny, ale aj menšín žijúcich na západe Ukrajiny.
Ukrajinské vedenie všetky tieto obvinenia odmieta.
