Poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) prišli prednedávnom s návrhom zákona, podľa ktorého by vznikla domobrana. Tá by mala podľa kotlebovcov plniť preventívnu funkciu. Za návrhom zákona je vraj snaha „zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany života, zdravia a majetku obyvateľov SR a tiež ochrany verejného poriadku“.
Domobrana má byť podľa ĽSNS dobrovoľníckou organizáciou, ale spadala by do pôsobnosti vyšších územných celkov (VÚC). Poslancov k návrhu zákona viedla podľa nich vysoká kriminalita, a to najmä v oblastiach s vysokou koncentráciou dlhodobo nezamestnaných a asociálov.
Ako sme písali TU, zákon počíta s tým, že domobrana bude poriadkovým útvarom zriaďovaným samosprávnym krajom všeobecne záväzným nariadením. To znamená, že každý kraj na Slovensku by sa mohol rozhodnúť, či zriadi alebo nezriadi takúto domobranu. Jej úlohou má byť preventívne hliadkovanie v oblastiach so zvýšenou kriminalitou.
Český vojenský a bezpečnostný analytik, publicista Lukáš Visingr pre Parlamentné listy povedal, že návrh kotlebovcov by nemusel byť zlý, ale zároveň dodal, že ak má ísť len o nahlasovanie zločinov bez iných právomocí, ide len o politickú propagandu.
„To, že Kotleba je magor, to je jedna vec, ale myšlienku akejsi lokálnej domobrany považujem za správnu. Dokázal by som si predstaviť, že by u nás v Česku mohlo niečo podobné fungovať. Mohlo by to čiastočne podliehať hejtmanom. Takých modelov je vo svete viacero. Nie je to hlúposť, dáva to zmysel,“ povedal Visingr pre PL.
Podľa návrhu ĽSNS by členovia domobrany mali mať podobné právomoci ako obecná polícia, ale nemohli by udeľovať pokuty, legitimovať ľudí ani nič podobné. Pri zistení zločinu by mohli akurát tak privolať políciu alebo zadržať páchateľa do jej príchodu, ale to by mal urobiť každý občan, ktorý je svedkom trestného činu. „V tom prípade je to sprostosť a čistá politická propaganda, ktorá nemá žiadny bezpečnostný dosah,“ zhodnotil analytik.
„Pokiaľ by malo byť niečo ako domobrana, tak by to mali byť ľudia, ktorí by mali väčšie práva aj povinnosti. Mali by mať status podobný policajtom, aby mohli niekoho legitimovať, použiť zbraň a mali by mať, samozrejme, uniformy. Byť to na mne, tak preberiem to, čo majú Poliaci. Treba hovoriť o tom, ako by sa niečo také dalo prepojiť napríklad s aktívnymi zálohami. To je ale na diskusiu,“ dodal Lukáš Visingr.
Domobrana podľa SNS
Návrh zákona z dielne ĽSNS na zriadenie domobrany je podľa mimovládneho Centra pre otvorenú politiku (COP) extrémne nebezpečný. „Vytváranie akýchkoľvek paralelných poriadkových síl je neprijateľné a pre extrémistov je to len medzikrok k vytváraniu oficiálnych paramilitantných zložiek,“ tvrdí výkonný riaditeľ COP Peter Markovič, ktorého celé vyjadrenie sme priniesli TU.
Okrem strachu zo vzniku neštátnych polovojenských organizácií, ktoré by mali extrémistický charakter, je tu ešte fakt, že by domobrana zriaďovaná podľa návrhu ĽSNS na krajskej úrovni niečo stála. Navyše dobrovoľná branná príprava na Slovensku v súčasnosti už existuje. Zastrešuje ju ministerstvo obrany.
„Dobrovoľná vojenská príprava (DVP) je určená pre mladých ľudí, ktorí chcú absolvovať vojenský výcvik a získať základné vedomosti a zručnosti potrebné pre plnenie úloh ozbrojených síl a krízového manažmentu,“ láka rezort obrany dobrovoľníkov na svojom webe. Po absolvovaní DVP skladajú absolventi vojenskú prísahu a stávajú sa jedným zo zdrojov pre aktívne zálohy. Žiadne hliadkovanie po susedstve im však zákon neukladá.
V neposlednom rade je tu aj návrh vládnej SNS, ktorá presadzuje, aby boli všetky branné aktivity pod gesciou štátu a upravené zákonom. Tým by sa podľa národniarov predišlo tomu, aby vznikali občianske polovojenské jednotky, ako sú napríklad Slovenskí branci, ktoré nateraz nie sú pod kontrolou štátu. Podpredseda SNS Anton Hrnko pre Parlamentné listy povedal, že „každá takáto organizácia by mala mať povinnosť registrovať sa na Ministerstve vnútra SR s jasne určenými stanovami a cieľom svojej pôsobnosti“.
Analytik Lukáš Visingr súhlasí s postojom SNS a myslí si, že jediná možnosť, ako môže domobrana fungovať, je pod kontrolou štátu. „Nesmie to byť nič súkromné ani pod žiadnou politickou stranou a potom je to už na odbornú debatu, či to má mať pod kontrolou ministerstvo obrany, vnútra alebo kraje,“ dodal Visingr pre PL.
Americká tradícia
Domobrana nie je vo svete nič nové. V USA je to pomerne bežná súčasť života niektorých komunít už vyše pol storočia. Prvé susedské hliadky tam vznikli už v polovici 60. rokov minulého storočia a fungujú tam dodnes. Sú zväčša neozbrojené a nemajú žiadne väčšie právomoci. Môžu len nahlasovať trestné činy, ktoré pri hliadkach po okolí odhalia, a odovzdať páchateľov do rúk polície.
Niečo iné je potom americká Národná garda, ktorá je tiež dobrovoľníckou organizáciou, ale jej členovia sú plne vyzbrojení. Národná garda spadá pod kontrolu guvernérov jednotlivých štátov USA, ale používa sa zväčša pri prírodných katastrofách a iných výnimočných situáciách, keď je potrebná pomoc.
Existujú však aj oveľa extrémnejšie typy domobrany, pri ktorých sa ich členovia odvolávajú na druhý dodatok Ústavy Spojených štátov. Ten Američanom garantuje právo vlastniť strelnú zbraň. „Keďže správne regulovaná milícia (domobrana) je potrebná pre bezpečnosť slobodného štátu, právo ľudí na vlastníctvo a držbu (strelných) zbraní nemá byť porušené,“ píše sa v druhom dodatku Ústavy USA.
Iným druhom ochrancov civilnej bezpečnosti v Spojených štátoch sú prívrženci takzvaného vigilantizmu, ktorí sa rozhodli vziať spravodlivosť vo svojom susedstve do vlastných rúk. Často ide o ultrapravičiarov, nacionalistov a odporcov vládnej moci. Vigilantizmus je preto viacerými považovaný za synonymum pre rasizmus a politický extrémizmus.
V niektorých častiach USA má však vigilantizmus množstvo priaznivcov. Občianskych milícií, ktoré sa v uplynulých rokoch stavajú na odpor vláde a chcú si robiť poriadok vo svojom susedstve na vlastnú päsť, je v Spojených štátoch viac ako 500. To je v porovnaní s rokom 2008 až dvojnásobok. Práve vigilantisti sa pritom radi odvolávajú na druhý dodatok, ktorý im zaručuje možnosť vlastniť a nosiť pri sebe strelné zbrane.
Poľsko to berie vážne
Nemusíme však chodiť až za Atlantik, aby sme sa pozreli na to, ako funguje dobrovoľnícka služba v zahraničí. U našich najbližších susedov Čechov plnia funkciu domobrany Aktívne zálohy ozbrojených síl Českej republiky. Ide o súčasť armády a členovia týchto aktívnych záloh sa niekoľko týždňov do roka venujú vojenskému výcviku. Môžu tak skĺbiť civilné a vojenské povolanie, ale do služby ich povolajú len v prípade ohrozenia republiky alebo pri živelných pohromách.
Iný prístup k ochrane verejnej bezpečnosti zvolilo už spomínané Poľsko. Vlani na jeseň začalo nábor dobrovoľníkov do nových občianskych milícií, ktoré majú mať v nasledujúcich rokoch až 35 000 členov. Dobrovoľníci sa už minulý rok zúčastnili aj na veľkom armádnom cvičení NATO s označením Anakonda, ktoré hostilo Poľsko. Viac sme písali TU.
Podľa poľského ministra obrany Grzegorza Kwaśniaka: „Tieto jednotky budú čeliť nebezpečenstvu, ktoré vychádza z terorizmu, informačnej vojny alebo sabotáže. Tradičná armáda dokáže reagovať na hybridný spôsob boja nedostatočne. Je však možné, že príde útok z východu, z Ruska. Najlepší a najvýhodnejší spôsob obrany je územná obrana.“ Toto opatrenie pramení aj z obáv pred scenárom podobným tomu, ktorý sa stal na Ukrajine s Krymom.
Ako zaujímavý príklad domobrany, aj keď nie z nášho bezprostredného susedstva, by sme mohli vnímať Švajčiarsko, kde je vojenská služba povinná pre všetkých zdravých mužov od 18 do 34 rokov. To by nebolo nič zvláštne, ale zaujímavé je, že si absolventi základnej vojenskej služby so sebou odnesú aj svoje zbrane.
Mierna zmena v tejto praxi nastala v roku 2006, keď rozhnevaný manžel švajčiarskej šampiónky v lyžovaní Corinne Rey-Belletovej zastrelil svoju ženu a jej brata starou vojenskou puškou. Od tohto incidentu sa pravidlá sprísnili, ale vojaci si po skončení sa výcviku stále môžu odkúpiť svoje zbrane. Musia však odôvodniť ich vlastníctvo a požiadať o povolenie.
- Reklama -
