S veľkým humbugom uzavrela na Facebooku svoj účet európska komisárka pre spravodlivosť a ochranu spotrebiteľa Věra Jourová. Podľa nej sa táto sociálna sieť stala „diaľnicou nenávisti“, čomu sa potom na stretnutí s novinármi venovala spolu s témou boja proti nelegálnemu obsahu na internete. „To mi príde ako vôbec jedna z najdôležitejších správ pre ďalší vývoj nášho informačného prostredia. Pani Jourová tým upozornila verejnosť na udalosť, ktorá by mohla uniknúť pozornosti a podľa môjho názoru v blízkom čase veľmi silno ovplyvní celé komunikačné a informačné prostredie v Európe. Tou je rokovanie komisie za chrbtom členských štátov a, aby som sa držal jej terminológie, teda likvidácia ,diaľnice nenávisti'. Už v roku 2016 sa zišla komisia so zástupcami Facebooku, Twittera, YouTube a Microsoftu a dohodli akýsi kódex, v ktorom sa údajne internetové spoločnosti zaviazali bojovať proti prejavom nenávisti na webe,“ uvádza pre Parlamentné listy Petr Žantovský.
Spomínané firmy dodržiavajú kódex až tak, že používatelia YouTube zisťujú, že z neho miznú obsahy. „Sú vymazávané obsahy často nevinného, ale politicky odlišného obsahu oproti štatutárne konformným politickým názorom Európskej komisie. Kto je užívateľom Googlu, zase zisťuje, ako tento kedysi veľmi spoľahlivý vyhľadávač naraz nemôže niektoré fakty, osoby, udalosti či skutočnosti nájsť. Jednoducho miznú z internetu. Samozrejme, nie fakticky, ale z tých jednotlivých sprostredkovateľov alebo z technických možností, ako sa k nim dopracovať. Google ani nikto iný z tých sprostredkovateľov nie je jediný na svete a na trhu, avšak je to celkom nebezpečná situácia, keď sa internet premieňa z prostredia pôvodne slobodného na cenzurované. Namiesto toho, aby nám zjednodušoval život, ako to doteraz robil na rôznych úrovniach od vyhľadávania tovaru až po odbornú činnosť, keď bol veľmi dobrým sluhom, tak začína byť internet naším pánom a my jeho sluhom,“ poukazuje mediálny analytik.
Kto pozná román 1984, vie, v akej spoločnosti sa ocitáme
Kľúče k rozdeľovaniu informácií drží Európska komisia a chystá sa ich uchopiť ešte pevnejšie. „Tá efektná akcia pani Jourovej je len takým príznakom toho celého, aby na seba upozornila, že tiež niečo robí. Mohli by sme prepadnúť pocitu, že toho robí málo, že by sme sa pozreli na to, koľko z našich peňazí dostáva na plate a vo forme iných pôžitkov, a na druhú misku váh položili výsledok jej činnosti v Európskej komisii. A mohli by sme z toho vyvodiť, že to nie je príliš efektívne vynaložený náklad. Tak nás pani komisárka oslňuje veľkými slovami o tom, že je tu ,diaľnica nenávisti' a že je potrebné jej čeliť. Má na to všetku eurokomisnú platformu. Približne v rovnakom čase došlo k nastaveniu nových projektov, ktoré by mali zavádzať nástroje proti tzv. nelegálnemu obsahu. Zo strany Európskej komisie vzišla požiadavka, aby vyhľadávače a sociálne siete uľahčili ,urýchlené nahlasovanie škodlivého obsahu a umožnili tak jeho svižné odstraňovanie',“ pripomína Petr Žantovský.
Facebook a vyhľadávače boli ďalej vyzvané, aby investovali do automatických detekčných technológií a aby zverejnili počet a typ získaných oznámení. „Každý, kto čítal román 1984 alebo videl jeho filmovú adaptáciu, je už doma a vie, v akej spoločnosti sa ocitáme. Úplne pregnantne sa spoločnostiam zodpovedným za šírenie informácií a obsahov, ktoré tam niekto napríklad len preto vkladá s dôverou, lebo si myslí, že ich budú distribuovať tak ako doteraz, pretože na to predsa sú – ukladá povinnosť detekovať tzv. nežiaduce obsahy bez toho, aby bolo jednoznačne povedané, čo to sú tie škodlivé obsahy. Neustále sa šermuje vágnymi formuláciami, koniec koncov aj v našom českom zákone na ochranu pred teroristickými hrozbami, ktorý nedávno prešiel legislatívou, je definícia nabádania na terorizmus alebo jeho schvaľovanie formulovaná podobne vágne,“ myslí si mediálny odborník.
Kresliar by musel dokazovať, že bilbordom neoslavoval teroristu
V tej súvislosti pripomína bilbord s podobizňou Usámu bin Ládina a heslom „Aj ja to myslím úprimne“, ktorý pred trinástimi rokmi nechal na svoje náklady vylepiť kresliar Štěpán Mareš. Jeho politická recesia vtedy parodovala predvolebný plagát premiéra Stanislava Grossa. „Pohľadom dnešného zákona, ako aj Európskej komisie by sa čin dal kvalifikovať ako šírenie a schvaľovanie terorizmu, nenávisti a podobných nežiaducich javov. Pán Mareš by sa musel zodpovedať zrejme pred najmenej policajnými, ale možno aj súdnymi orgánmi. A súd by sa musel zaoberať presným dokazovaním alebo by možno preniesol dôkazné bremeno na obvineného pána Mareša, ktorý by musel vysvetľovať, že to nemyslel ako pochvalu pánovi Ládinovi, ale ako paródiu na slogan Stanislava Grossa. To je veľmi nebezpečná situácia. Na tejto jednoduchej analógii vidieť, ako ďaleko sme sa za tie roky dostali,“ podotýka Petr Žantovský.
Ide o úplne dramaticky iný svet, v ktorom ľudia ako Věra Jourová panujú Európe, hoci ich nikdy nikto nezvolil. „Len ju tam vyslala jej vlastnú partaj možno preto, aby sa jej zbavila z postu ministerky, na ktorý možno nestačila. To neviem, to nemôžem posúdiť, to nech sa niekto spýta strany, ktorá tam pani Jourovú vyslala. Každopádne ju nikto nezvolil, ten mechanizmus to neumožňuje. A táto Jourová nám teraz bude vládnuť spolu s ďalšími rovnako nezvolenými komisármi a bude nám hovoriť, čo smieme a nesmieme a akým spôsobom to smieme a nesmieme hovoriť na internete, kým prídu na rad aj iné komunikačné cesty. Čoskoro sa zakáže takto hovoriť v krčme. ,Plným krokem', aby som použil názov budovateľského románu Jana Otčenáška, sme na ceste do socializmu, ak už teda nie sme priamo v ňom. Podľa toho, čo chce Európska komisia a o čom hovorí Jourová, si skôr myslím, že už v ňom sme,“ usudzuje mediálny analytik.
Veľmocenský incest, vďaka ktorému vládnu nikým nevolené štruktúry
Informácia je pointovaná oznámením Európskej komisie, že bude pozorne monitorovať, ako sa tieto opatrenia vo vyhľadávačoch zavádzajú. „A varovala, že ak sa ukáže, že dané kroky viaznu, tak na jar budúceho roka siahne k legislatívnych opatreniach. Ak firmy, ktoré distribuujú naše informácie po internete, nebudú dostatočne aktívne a niekto ako Jourová posúdi, že viaznu, tak niekto ako Jourová siahne kolektívne po legislatívnych opatreniach. A sme opäť pri tom. Kto má legislatívnu iniciatívu v Európskej únii? Komisia. Kto zvolil Komisiu? Nikto. Zvolila sa sama skrz parlamentné frakcie v Európskom parlamente, keď jeden komisár je schvaľovaný a grilovaný inými komisármi. To je taký veľmocenský incest, pre ktorý nikým nevolené štruktúry rozhodujú o životoch miliónov ľudí v Európe. Na jar budúceho roka príde európska smernica o regulácii internetových obsahov, v ktorej bude sakramentsky vehementne vyžadované jej plnenie a včlenenie do legislatívy jednotlivých členských krajín. A to je jedna z veľmi rýchlych ciest ku koncu Európskej únie,“ tuší Petr Žantovský.
O jednej z ciest ku koncu Európskej únie hovorí aj druhá dnešná téma. „Už dvakrát som tu nadával na Novinky, že publikujú nezmysly pánov Mitrofanova a Peheho, ale tentoraz by som chcel, naopak, Právo a Novinky vyzdvihnúť za článok z minulej stredy. Napísal ho pán Matěj Široký, ktorý vyštudoval techniku v Brne a filozofiu vo Francúzsku, venuje sa filozofii a francúzskej realite. V článku s titulkom Spojené štáty európske alebo Európa podľa Macrona rozoberá Macronov nedávny prejav na pôde parížskej Sorbonny. Nezaoberal by som sa jedným článkom samostatne, keby nebol taký presný, komplexný a pregnantný ako práve článok pána Matěja Širokého. Pár vecí by som z neho zacitoval, pretože by som ich nechcel parafrázovať, aby som nepoškodil logiku jeho uvažovania, ktorá je obdivuhodná. Tento článok by som navrhol, ak by takáto hitparáda existovala, na hit doterajšej jesennej sezóny, pretože nič lepšie na túto tému som v poslednom období nečítal,“ priznáva mediálny odborník.
Vôbec nikto nemohol tušiť, do akej Európy sa za dvadsaťpäť rokov dostaneme
Matěj Široký zmieňuje Macronove slová, že súčasný obraz EÚ nie je lichotivý, čo je hlavne pre politikov, ktorí prezentujú Brusel ako byrokratickú mašinu, navyše často pokazenú. Okrem toho sme sa vraj tiež nechali vlákať na cestu pochybnosti o zmysle Európy. „To je Macronovo expozé a naň nadväzujú ním navrhované kroky. Spolu s pánom Širokým si ich dovolím odcitovať, pretože stoja nielen za drobný komentár, ale hlavne za neustále opakovanie. Mali by sme si tieto veci neustále omieľať, pretože opakovanie je matka múdrosti, aby sme nezabúdali na to, že všetky tieto hrozby nám trieskajú na dvere rovnako ako Jourová a jej regulačné aktivity voči internetu a regulačné aktivity Európskej komisie. Všetky tie veci, ktoré z Macronovho prejavu rozoberal pán Široký, sú cestami k likvidácii Európskej únie, teda toho, do čoho sme sa chceli všetci dobrovoľne vracať po roku 1990,“ hovorí pre Parlamentné listy Petr Žantovský.
Spomína, že vtedy nebolo v krajine častejšie opakovanej vety než „späť do Európy“ a že by sa našlo len málo ľudí, ktorí s tým nesúhlasili. „Ale málokto si uvedomoval, čo tá vtedajšia Európa je. Hlavne vôbec nikto nemohol tušiť, do akej Európy sa za dvadsaťpäť rokov dostaneme. Ale poďme k návrhom pána prezidenta Macrona. Fond európskej obrany. Hovorili sme o ňom minule, to je také to európske ministerstvo vojny, akási protiváha NATO a zároveň ruskému vojenskému potenciálu. Francúzsky prezident veľmi presne hovorí, čo by mal fond robiť. Citujem: ,Regulovať armádne zákazky jednotlivých štátov.' O čo tu ide? No o armádne zákazky, teda o peniaze, ako som hovoril minule. A máme to tu aj z úst jedného z dominantných politikov súčasnej Európskej únie. Ďalej Macron chce vznik európskej Akadémie informačných služieb, ktorá by podporila spoločný boj proti terorizmu. A k tomu európsky súdny tribunál proti organizovanému zločinu a terorizmu,“ vymenováva mediálny analytik.
Súhlas s referendom na Kryme môže byť propagáciou terorizmu
Ale ani Emmanuel Macron nešpecifikuje, čo to je terorizmus. „Je terorizmus, keď šialený Američan začne páliť do účastníkov koncertu a má na to ako dôvod svoju duševnú chorobu alebo pomätenosť? To je zločin pomätencov, chorého človeka, ktorý, samozrejme, nie je ospravedlniteľný, ale terorizmus to pravdepodobne nie je. Terorizmus je organizovaná aktivita ľudí, ktorí chcú docieliť nejaké zmeny mocenské, politické, ekonomické a ako prostriedok im poslúži nejaká násilná aktivita, to, nepochybne, terorizmus je. Nepochybne je to Bataclan a veľa podobných akcií, ku ktorým sa často hlási Islamský štát. Ale problém je v tom, že aj v tej českej legislatívnej diskusii, ktorú som už skôr zmienil, sa hovorí aj o ďalších veciach. Občas sa objaví výraz ,štátny terorizmus'. Napríklad niekdajší prezident Spojených štátov Obama, po ňom to opakoval rad západných politikov, vyhlásil, že akt slobodného referenda na Kryme bol aktom štátneho terorizmu Ruska voči suverénnej Ukrajine,“ poznamenáva Petr Žantovský.
Nechce sa zaoberať rozborom kauzy Krym a tamojšieho referenda, ale ide mu o onen štátny terorizmus. „Takže keď niekto v tejto chvíli povie, že to nebol štátny terorizmus, ale bola to vôľa obyvateľov Krymu, väčšinou po rusky hovoriacich, tak sa teda dopúšťa propagácie a šírenia teroristických myšlienok, ako by podporoval akt štátneho terorizmu konaný zo strany Ruskej federácie. To sú všetko veľmi nebezpečné prípady, ktoré nás môžu čakať vo chvíli, keď dôjde na Macronove nápady vzniku tejto v podstate európskej spravodajskej služby, európskej CIA, a k tomu sa pridá európsky súdny tribunál, ktorý bude riešiť výsledky činnosti tejto európskej CIA. To je ďalší krok smerom k studenej vojne a smerom k totalite. Macron vo svojich návrhoch pokračuje novým úradom európskeho azylu pre riešenie migračnej vlny,“ pokračuje vo výpočte mediálny odborník.
V Macronovom prejave chýbalo už len znárodňovanie a kolektivizácia dediny
Nechýba v ňom ani novo zriadená polícia strážiaca európske hranice, tiež by sa mal vytvoriť nový regulátor spoločného energetického trhu. „V nadväznosti na predchádzajúce predmacronovské euroúnijné nezmysly pán prezident Macron ponúka novú európsku autoritu. Teda úrad, ktorý by kontroval zjednotenie fiškálneho a sociálneho európskeho prostredia. Ide o vytvorenie bankového a fiškálneho paktu aj daňovej rovnosti v členských krajinách, minimálne v tej tzv. rýchlejšej časti. Úsilie o fiškálnu a bankovú úniu sledujeme niekoľko rokov. Macron teda navrhuje úrad, ktorý by ju zabezpečoval, hoci sme sa nezhodli na tom, že k nej dôjde. Ale Macron už vie, že bude úrad, ktorý to bude zabezpečovať, kontrolovať a sankcionovať. No a pán prezident Macron navrhuje aj rozšíriť existujúcu francúzsku daň z bankových transakcií na celú Európu. A tiež je podľa neho potrebné zaviesť spoločnú daň na uhlie a nové všeobecné zdanenie firiem,“ dodáva Petr Žantovský.
Domnieva sa preto, že každý, kto si až doteraz myslel, že žije v kapitalizme, už pochopil, že v kapitalizme nežije, ale žije v socializme. „Teda pán Macron žije v socializme alebo aspoň jeho uvažovanie je rýdzo socialistické. Už chýba len znárodňovanie a kolektivizácie dediny, všetko ostatné tam je. Súbežne s tým idú sankcie, hrozby, je tam policajná aj súdna motyka nad hlavou. Všetko, čo poznáme z päťdesiatych rokov, chce Macron v Európe zavádzať. Iste sa mu dostane značného vypočutia v Európskej únii, pretože ide o veci, s ktorými súznejú bruselskí byrokrati dlhé roky, a tak im to hrá do nôt. Pán Široký v článku konštatuje, že Macron de facto navrhuje znížiť bruselskú byrokraciu tým, že sa založí ešte viac nových úradov, že chce zefektívniť ekonomiku tým, že sa zvýši všeobecné zdanenie, čo ekonomiku vždy v histórii brzdilo, že sa zvýši dôvera v európske inštitúcie tým, že sa vytvoria ďalšie dôvody na nedôveru v tieto inštitúcie. Tak to je konečne jasné slovo, ktoré hovorí, že Európska únia je na konci,“ ironizuje mediálny analytik.
Skôr než spojené európske štáty čakajme obdobie rozpadu Únie
„Prirodzený proces nie je možné ničím násilne ovplyvniť. Tým menej nariadeniami alebo opatreniami. A tak nemusí byť päťročnica 2019 až 2024 vôbec cestou ku spojeným európskym štátom, ale naopak, dobou rozpadu Únie,“ píše autor v závere článku. „Možno je pán Široký ešte veľký optimista, možno to nastane o niečo skôr, pretože k tomu prispeje nielen ďalšie pokračovanie migračnej krízy, ale aj dôvody, o ktorých ešte nevieme, že prídu. Rovnako nevieme, ako dopadnú jednotlivé vnútropolitickej záležitosti. Nevieme, ako dopadnú české voľby, ako rakúske, je tu veľa neznámych. Vieme, ako dopadli nemecké voľby, a vieme, že v nich prehrala Merkelová. Bude síce kancelárkou a tvári sa ako víťazka, ale so svojou politikou prehrala. Nedokázala v žiadnom prípade odôvodniť európsku politiku, ktorá je pre Nemecko rovnako nebezpečná ako pre všetky iné štáty, či už sú to tzv. rýchlejšie, alebo pomalšie, nech sú, alebo nie sú v eurozóne. Takže dnes je to jednotka sedemnásťkrát podčiarknutá pre Právo, Novinky a pána Matěja Širokého,“ hodnotí Peter Žantovský.
- Reklama -
